Stručne by som chcela reagovať na článok pána Kantuľaka, v ktorom sa objavilo moje meno. Nebudem rozoberať a hodnotiť osobnosť Samuela Horkého, to prenechám iným. Len si kladiem otázku – ak by v časoch totality chcel niekto iný urobiť niečo pre Bardejov a nebol by komunista, či by dostal rovnakú šancu. Určite tu žili ľudia, ktorí by vedeli v tom čase urobiť pre mesto veľa, no mali jednu “chybu” – neboli v strane. Teraz im pamätnú dosku odhaliť nemôžeme…

Hlboko ste nepochopili moju poznámku na internete, ktorá bola namierená do budúcnosti. Pravdu povediac dosť ma zarazilo Vaše vyjadrenie o vyrovnávaní sa s minulosťou. To ste hádam ani nemysleli vážne. Už som raz spomínala vetu pána Václava Havla, ktorý povedal, že nežná revolúcia začala v novembri 89 a stále neskončila. Ja verím, že skutočné vyrovnanie nastane až v ďalekej budúcnosti, keď budú žiť už iba generácie, ktoré toto obdobie nezažili a budú o ňom iba čítať v knihách. No od nás závisí, čo v tých knihách bude…

Celkom nedávno som čítala Vašu reakciu na požiadavku jedného pána s názvom “Výnimku? To nie… Ten pán reagoval na články v BN s tým, aby ste uverejnili jeho príspevok na pamiatku všetkých, ktorí zahynuli a trpeli za komunizmu. No bál sa podpísať. Vašou odpoveďou bolo, že je nemorálne uverejňovať niekomu príspevok anonymne. Pýtam sa, je morálne a normálne, ak sa niekto v roku 2010 bojí podpísať pod svoj názor s tým, že môže prísť o prácu. Prepáčte, ale mne sa to zdá obludné…. Netušíte, koľko ľudí vyjadrilo občianskemu združeniu Park v meste svoje sympatie, ale iba medzi štyrmi očami, prípadne anonymne. Zamyslite sa nad tým…O tom bolo moje uznanie pani redaktorke, o odvahe.

Ďalej uvádzate, že stačilo vydržať s vydávaním Bardejovčana a mohli sme mať dve médiá, také, aké by som chcela. Nemohli. Viete prečo? Lebo ľudia sa boja. Boja sa nahlas vysloviť názor a nehnevajte sa na mňa, ale to je pozostatok z čias komunizmu. Ja som obyčajná žena, ktorá občas zverejní nejaký článok na našich stránkach alebo vyjadrí zopár viet k niečomu, čo napíše niekto iný.

Zrazu sa moje meno roznáša v BN alebo istý pán rieši čo som povedala pri obhliadke kasární a to rovno na mestskom zastupiteľstve. A pán primátor ho kľudne nechá hovoriť…Nečudujme sa  potom, že sa ľudia schovávajú za anonymy. O financovaní našich “nezávislých” bardejovských médií sa radšej ani nebudem zmieňovať.

Naozaj nemáme v meste problémy, na ktoré je potrebné prostredníctvom novín a televízie upozorniť? Teda okrem čiernych skládok a popísaných stien, ktoré si všímame dvakrát v týždni. Prečo sa bardejovské médiá nezamerajú a nepoukazujú na prácu a rozhodnutia verejne činných osôb? Namiesto toho rozoberáte, čo ja alebo niekto iný napíše na sociálnej sieti. Moje názory a moje rozhodnutia majú vplyv tak maximálne na moju rodinu. No rozhodnutia primátora a poslancov majú vplyv na nás všetkých. Byť regionálnym politikom znamená slúžiť občanom v danom regióne a mnoho našich verejných činiteľov to doposiaľ nepochopilo. Áno, chýba mi tu v našom “slobodnom” meste konštruktívna kritika na ich adresu, aby pochopili, že sú tu pre ľudí a  to nie iba raz za štyri roky. Oni by mali byť pod drobnohľadom bardejovských médií a nie ja alebo môj manžel. Nemyslíte? Aj o tom bola moja poznámka.

Na záver už iba jeden fakt. Citáty, ktoré ste zverejnili z Facebooku, vytrhávate z kontextu. Napríklad vyjadrenie istého Mária ste uverejnili iba z polovice. Chcem Vás teda poprosiť, aby ste na vyjadrenia ľudí a články zverejnené na Facebooku a na stránke parkvmeste.sk reagovali iba na menovaných stránkach. Moju poznámku ste pochopili úplne nesprávne a zavádzate ľudí, ktorí nemajú prístup na internet, resp. tieto stránky nenavštevujú. Ďakujem.

Keď Gruľa na tomto mieste cca pred dvoma týždňami písal o posťažovaní sa pána primátora na červený nos, ktorý mu bol prikreslený neznámym internetovým umelcom, nemohol tušiť, že oná výrazná farba sa opäť dostane na pretras v našom stĺpčeku. Odhalenie pamätnej tabule Samuelovi Horkému, dlhoročnému prednovembrovému primátorovi mesta je jej poctou a oslavou doby, ktorú symbolizuje. Námietky sa prijímajú a oponentov bude zrejme dosť, domnieva sa náš autor, myslí si však svoje: ak spolok priaznivcov akéhokoľvek športu navrhne osadenie spomienky na ktoréhokoľvek spoluobčana, malo by mestské zastupiteľstvo postupovať rozvážnejšie. Doba, v ktorej sa p. Horký zaslúžil o rozvoj Bardejova je charakterizovaná aj pojmami nesloboda, triedny boj, vláda jedinej strany alebo postupný úpadok životnej úrovne…Ex primátor Horký – odhliadnuc od jeho osobnostného profilu, prosím !! – je chtiac či nechtiac symbolom časov, v ktorých sme stáli v dlhých radoch na základné druhy potravín /ak práve boli na sklade/, nedostávali sme sa na školy, pretože naši rodičia neboli členovia Ksč alebo sa márne pokúšali vycestovať trebárs do „bratského“ Poľska…V zmysle všetkých doterajších krokov hlavy mesta smerom k nášmu združeniu Gruľa konštatuje: slávnostné odhalenie busty komunistického primátora je symbolickým gestom, hovoriacim o tom, že metódy uplatňované komunistami ako takými neboli až tak zlé a že sú vlastne v poriadku. Preložené do dnešného jazyka: rozhodnutie o strategicky významnej časti mesta bez toho, aby sa prihliadalo na hlas občanov /5700, pripomína Gruľa/ je demonštráciou sily a snahy o rozhodovanie o veciach verejných z jediného centra – pamätníci si určite spomenú na podobnosť spred roka 1989. Našťastie, rodiace sa občianske povedomie a angažovanosť obyvateľov je zárukou, že sa „staré dobré časy“ už nikdy nevrátia. Z tohto hľadiska je tu výzva pre pána primátora: čo tak sa zasadiť váhou svojej osobnosti o inštaláciu podobnej pamätnej tabule venovanej 17. Novembru? V porovnaní so zásluhami akéhokoľvek historicky významného rodáka ide predsa o zlomovú udalosť dotýkajúcu sa nás všetkých…Gruľa sa ale osobne domnieva, že tento apel ostane nevypočutý. A ešte čosi: v celom hore opísanom príbehu vystupuje aj postava p. Tarcalu, iniciátora vyhotovenia pamätníčka, ktorý sa tak významne angažuje v článkoch proti nášmu občianskemu združeniu. O súvislostiach niekedy inokedy. Práci česť!

V piatok 11.júna, deň pred parlamentnými voľbami sa na mestskom úrade uskutočnilo vyhodnotenie ktoviekoľkého už kola predaja areálu kasární. Dovoľte mi zopár postrehov k danej téme.

Asi nemusím pripomínať, že ako poslanec v mestskom zastupiteľstve som už od začatia predaja opakovane žiadal pána primátora a kolegov poslancov o 2 veci : aby predaju predchádzala architektonická súťaž a aby mesto nepredávalo celých 5 hektárov investorovi, ale aby si ponechalo podľa vlastného uváženia aspoň časť územia vo svojom vlastníctve. Bohužiaľ väčšina poslancov za koalíciu SMER, HZDS, KSS atď. ani raz nebrala moje dobre mierené námety vážne, o čom sa môžete presvedčiť prečítaním si výsledkovi hlasovania, ktoré sú na web stránke mesta.

Pri opakovanej zmene územného plánu po predaji prvej firme sa ozvala občianska iniciatíva Park v meste, ktorej nebolo po vôli, že je v areáli naplánovaná komerčná výstavba, ktorá zrušila z územného plánu podstatnú časť zelene. Rovnako opakovane vyzývali na verejnú diskusiu o využití areálu. Dopadli rovnako ako ja, ba dokonca ešte horšie. Okrem ignorovania sa napokon dočkali aj podania žaloby zo strany primátora na jedného z lídrov občianskej iniciatívy.

Určite stoji za zmienku aj apel na pána primátora zo strany šéfredaktora Bardejovských novostí na zmenu komunikácie s občanmi, ktorí majú iný názor ako on, čo ale nemá byť argument na ignorovanie názoru vyše 5.000 občanov, ktorí podporili petíciu iniciatívy Parku v meste. Z mesta bolo počuť len ticho … predaj pokračoval ďalej.

Keďže mesto resp. pán primátor MUDr. Boris Hanuščák vybavil petíciu s konštatovaním, že je NEOPODSTATNENÁ, neostalo občianskym aktivistom nič, len sa obrátiť na prokuratúru, aby preverila, či bol pri jej vybavení zo strany mesta dodržaný zákon. Prokuratúra skonštatovala, že petícia oslovovala ako primátora tak aj poslancov mestského zastupiteľstva a uložila mestu riadne prerokovať petíciu v zmysle zákona na najbližšom zastupiteľstve t.j. 24.6.2010.

Dovolím si ešte povedať svoj názor na vybavenie petície. V petícii sa žiadalo konať (architektonická súťaž) resp. nekonať (zastaviť predaj kasárni). V zákone o petičnom práve sa píše v úvode : „Každý má právo sám alebo spoločne s inými obracať sa vo veciach verejného alebo iného spoločného záujmu na štátne orgány a orgány územnej samosprávy (ďalej len “orgán verejnej správy”) so žiadosťami, návrhmi a sťažnosťami (ďalej len “petícia”).“ Z toho vyplýva, že petíciu môžeme rozdeliť na žiadosť, návrh a sťažnosť. V petícii ani jeden z 3 bodov nebol ako sťažnosť, ale ako žiadosti resp. návrhy. Ako je možné, že pán primátor odpovedal na petíciu ako na sťažnosť t.j. že je neopodstatnená. Podľa toho asi v Meste Bardejov je neopodstatnené niečoho sa domáhať, niečo žiadať od orgánov mesta.

Poďme späť k výberovému konaniu z piatka 11. júna. Komisia, ktorú menoval náš pán primátor doporučila predaj areálu kasárni v celku a to aj napriek tomu, že

1. neboli dodržané podmienky súťaže v časti Podmienky obsahu urbanisticko-architektonickej štúdie a to konkrétne zachovanie existujúcej aleje a cesta ako spojnica Dlhého radu poza objekt Hypernovy
2. ako hodnoverné preukázanie finančného krytia na 2 milióny Eur bolo predložené len čestné prehlásenie, aj keď sme na predchádzajúcom zastupiteľstve zrušili víťaza jedného výberového konania na predaj mestského pozemku v Dlhej lúke, lebo sa preukázal účtom svojej dcéry a nie vlastným účtom. Čo platí pre bežného občana, to neplatí pre investora ?
3. ponuka investora neobsahovala termín zaplatenia, čiže hrozí, že sa dostaneme do situácie ako s prvou firmou, keď si s nami investor robil, čo chcel

Na záver jednu perličku. Cez víkend som si prebral materiály na mestské zastupiteľstvo, ktoré bude 24.6. (na moje meniny ) a čuduj sa svete, nie je tam bod programu prerokovanie petície občianskej iniciatívy Park v meste tak, ako to požadovala prokuratúra a dokonca v časti predaj majetku nie je ani zmienka o výsledku súťaže, takže znova nájdeme materiály na predaj kasární na poslednú chvíľu na stole ráno vo štvrtok. Asi aby sme zbytočne nezdržiavali …

Ing. Ján Pecuch

poslanec v MsZ za KDH