Občianske združenie Park v Meste

Archive for Október, 2009

Milí Bardejovčania !

Reakcia Priaznivca iniciatívy Park v Meste

dalo by sa povedať, že predposledné vydanie Bardejovských novostí č. 42 z 20.10. 2009 bolo venované jedinej téme a to diskusii o „dare“, ktorý mesto Bardejov dostalo od štátu, o areáli bývalých kasární, ktorý urobil veľké starosti /aj keď osobne si myslím, že skôr opak by mal byť pravdou /, ako spomína p. Tarcala .
Na úvod chcem uviesť, že konfrontácií je dosť. Čo ich môže zastaviť, je oficiálne stanovisko primátora mesta, že zastavuje ich odpredaj a nová ponuka na prípadný odpredaj už bude obsahovať koncepciu ďalšieho budúceho rozvoja areálu. Ako na to, sa pokúsim odpovedať v ďalších riadkoch, nakoľko všetci zainteresovaní zástupcovia mesta požadujú návod a kontext už doteraz napísaných článkov ako keby sa míňal účelu, ako píše bardejovský architekt Olejár, začo mu srdečná vďaka.
Úvodom by som však chcel reagovať na príspevky z predošlého vydania.
Začnem vyjadreniami pána primátora MUDr. B. Hanuščáka, keďže on je štatutárom mesta a v spomínanom vydaní periodika mal rozhodujúce slovo. Budem reagovať na jeho vyjadrenia. V článku uvádza, že mediálna kampaň je výsledkom akejsi informačnej unáhlenosti skupiny obyvateľov. R. Semanišin však o stranu ďalej pokračuje, že nebyť krízy, v kasárňach by už na základe regulárnej súťaže prebiehali stavebné práce na výstavbe obchodno-spoločensko-kultúrneho centra v súlade s výsledkami prieskumu. Tieto informácie môžem len potvrdiť, podklady a predprojektová príprava v areáli na kultúrno-spoločenské Hyper-Tesco už existuje. Dalo by sa povedať, že vďaka kríze a to je možno prvýkrát, keď treba dodať, že tento fenomén nesie so sebou aj pozitíva, aj keď nechcem tieto slová preceňovať.
Ďalej v diskusii s pánom Kantuľakom uvádza, že sa nemieni vzdať územia bez vopred stanovených podmienok, ale presne to doteraz s poslancami mestského zastupiteľstva činil. Uvediem dôkazy. Pozrite si prvé zastupiteľstvá venované predaju areálu. Od začiatku opoziční poslanci kritizujú primátora za odpredaj bez určenej koncepcie rozvoja a to na každom zasadnutí mestského zastupiteľstva /cca. 2 roky/ týkajúceho sa tohto, poviem nešťastného, odpredaja. Podotýkam, že opoziční poslanci nie sú dvaja neznámi unáhlení chlapci z ulice a majú na to aj mandát.
Ďalej uvádza, že nevylučuje alternatívu, že tam bude aj park, čo s poslancami schválenej zmene Územného plánu zóny pomenovali takto: „Pôvodne navrhovaný verejný park sa vzhľadom k zvýšenému rozsahu obchodných zariadení a pre ne potrebných parkovísk ruší.“ Sám uvádza, že záujemcovia majú „iné predstavy“. Investorom pre ich megalomanské predstavy schválili zmenu Územného plánu, čo už neskôr v texte nespája s jeho postojom. Moja otázka je prečo?
Podľa jeho názoru sa odporcovia nevhodného predaja pre Petíciu rozhodli, pretože ho nedonútili sadnúť si pred kameru. Musím sa priznať, že mi unikol zmysel tohto tvrdenia, pred kamery nemusí ísť vôbec nikto, je to skôr vecou morálneho postoja, tak ako aj vypísanie petície na akýkoľvek problém týkajúci sa verejného života. Je to dokonca ústavné právo.
Čo sa týka krízy a nedostatku peňazí v mestskom rozpočte, uvediem len toľko, že pravda je niekde uprostred, no treba dodať, že keď mesto rátalo s príjmami z predaja areálu, malo dva roky na poctivú prípravu predaja /s kvalitnou architektonickou súťažou, pochopiteľne/. Dodnes sa nikto z predstaviteľov mesta nevyjadril k pochybnostiam okolo neserióznosti kupcu, o ktorých sa hovorilo v médiách. Prečo?
Načo sú nám otázky typu „kde ste boli v roku 2007“? Čo by ma možno zaujímalo viac, čo pán Semanišin myslel otázkou signatárom petície v televíznom prenose, ako viete, že mesto má dlhy??? Bublina totiž pukla v priebehu niekoľkých dní a dnes to už nie je novinka. Na túto tému bolo napísaných viacero príspevkov.
Teší ma, že primátor uvádza, že úpravami rozpočtu by mesto malo prežiť a nedopustí tak neuvážený predaj. Tak mu v tom pán Boh pomáhaj, ako dodávali naši predkovia vo svojich úprimných prianiach.
Páči sa mi primátorovo tvrdenie a tu mu dávam úprimne za pravdu: „Verejnú mienku je síce možné krátkodobo ovplyvniť zahmlievaním pravdy a podstaty veci, ale dlhodobú životnosť to predsa nemôže mať.“ Píše, že signatári petície otvorene klamú a účelovo zavádzajú občanov, ale keď ho pán Kantuľak vyzval, aby konkretizoval svoje tvrdenia, tak neuviedol jedinú pripomienku týkajúcu sa sporného predaja. Prečo?
Mám pocit , že jeho odpovede o stave kultúry v Bardejove nie sú na mieste a odvádzajú pozornosť. A to mi hneď napadne otázka, čo myslel pán Marhulík, vedúci oddelenia kultúry, keď uviedol, že Mgr. Hudák vysemenil v kancelárii „bludárium“. Mysím si osobne, že takéto výrazy do úst vedúceho oddelenia kultúry jednoducho nepatria, ani považovanie „vianočného coca cola kamiónu“ za kultúrnu akciu. Ide skôr o kultúrny úpadok ako oslavu spomienky na sv. Mikuláša a označiť ju za mikulášsko–clausovské aktivity, to pochopí už naozaj len šéf reklamného oddelenia McDonaldu.
To, že aktéri petície začali publikovať svoje názory v tlači a hľadajú všetky možnosti vyjadrenia svojho názoru, je podmienené tým, že opoziční poslanci sa pokúšajú bezvýsledne pozastaviť predaj a ich aktivity vyznievajú v televízii smiešne. Nikto na nich neprihliada. A keď primátor spomína, že diskusia má aj v demokratickej spoločnosti svoje zásady a princípy, tak aktivity signatárov petície presne do tejto skupiny demokraticky vyjadrených názorov patria, aj keď nie podľa jeho predstáv. Ale pri možnostiach, ktoré dnes ponúka virtuálny svet s tým jednoducho treba počítať. Aktéri si totiž overili svoje predstavy najprv formou internetovej diskusie, ktorú sledujú aj koaliční poslanci a nepovažovali za dostatočne dôstojné sa do tejto diskusie zapojiť aj keď k tomu boli vyzvaní. Na moje prekvapenie má táto diskusia vcelku serióznu úroveň nato, čo všetko sa na takýchto fórach popíše. Dokonca vizuálne príspevky na objasnenie schváleného riešenia a iného možného využitia územia otvárajú oči aj tým s menšou vizuálnou predstavivosťou. Mám pocit, že aj s takouto formou zapájania sa občanov do verejného života už bude treba počítať a nestavať sa jej chrbtom. A tu by som opäť použil ridky primátora : „odpovedať tým, čo nepočúvajú, nemá zmysel“. Dúfam, že takéto konštatovania nebudú mať v budúcnosti opodstatnenie. Dalo by sa povedť, že aj táto živelná diskusia na stránkach BN je tohto výsledkom a že tentoraz sú napäté mnohé uši dosť pozorne a čakajú odpovede na konkrétne kladené otázky /pod petícoiu je už podpísaných viac ako 4500 občanov mesta/. Odpoveďou na otázku, prečo sa prebudili občania až teraz? V mnohých občanoch bola nespokojnosť s tým, ako postupuje mesto, ale neboli prostriedky na rýchlu „mobilizáciu“ občanov a prejavenie nedôvery k navrhovanému riešeniu odpredaja.
Primátor tvrdí, že neprišiel ani jeden konkrétny návrh. Ja tvrdím, že ich bolo neúrekom, ale nemôžem si dovoliť povedať, že ďalej rozprávať s tými, čo nepočúvajú, nemá zmysel. Prvá, donekonečna aj pánom Tarcalom, arch. Olejárom, arch. Guthom a mnohými ďalšími, uvádzaná skutočnosť je, že poslanci Mestského zastupiteľstva a predstavitelia mesta nemajú potrebnú špecializáciu na riešenie takého závažného predaja. Existujú profesionálne firmy, ktoré sa zaoberajú poradenstvom pri riešení takýchto problémov. No nato mohli prísť poslanci aj sami, že bez architektonickej súťaže to jednoducho ďalej ísť nemôže.
Z nej vzídu ďalšie podnety, ako postupovať s predajom a ďalším rozvojom areálu. Problém je však v tom , že mesto nemá dosť odborníkov na vyhotovenie podkladov do takejto súťaže. V meste žije toho času viacero architektov, ktorí by mali byť prizvaní na konzultácie, ako ďalej postupovať a môžu to byť aj prizvaní architekti z obce architektov. Opäť by bolo na mieste, aby komisia na to určená, bola oznámená verejne, rovnako aj výsledky jej práce.
To je prvý krok, ďalšie Vám môžeme pridávať postupne, ak je takýto verejný záujem zo strany predstaviteľov mesta o konkrétne riešenia. Nemá teraz totiž zmysel odpovedať na otázku pána Semanišina „začo“, keď nevieme načo a dúfam, že ma pochopil. Vôbec nie je potrebné to všetko urobiť za 3 dni. Alebo je dôvod, prečo sa tak ponáhľa? Paradoxom je, že mesto zaplatilo za 3 projekty – štúdie na riešenie tohto areálu. Nikto ich nikdy nevidel. Prečo?
Ako boli zadané a aká bola úroveň ich spracovania, keď o tom nikto nevie a ani mesto nemá potrebu aspoň formálne sa ohradiť. Myslím si, že preto, že neboli zadané profesionálom a ich výsledky by opäť boli zlou vizitkou pre kompetentných. Nehovoriac o tom, že si ich verejnosť vôbec nemala možnosť pozrieť. Predsa len o tom ľudia vedia a svedčí to opäť o neprofesionalite.
O neprofesionalite taktiež svedčí vyjadrenie poslaneckého klubu SMER-SD,HZDS-SĽ,HZD,KSS a NEKA. Začo sa skrývajú svojím vyjadrením a tvrdením, že diskusie v BN sa už dávno minuli svojmu zámeru? Majú síce legitímny mandát, ale nimi prejavený názor sa časti obyvateľstva a odbornej verejnosti nepáči. Prečo považujú slobodne vyjadrený názor za anarchiu? Veď práve tieto názory hovoria o pluralite, jasne poukazujú na to, že pri závažných otázkach je treba hľadať odpovede v odborných, nie politických kluboch. Ich príspevok je zakrývaním toho, že situáciu nezvládli. Dúfam, že prehodnotia svoje stanovisko a začnú hľadať konštruktívne riešenia. Ich mandát je výsadou, ktorú by mali pochopiť ako službu ľudu. Keď mandát prijali, prijali s ním aj to, že budú vystavení kontrole a kritike.
Ďalšie pozastavenie primátora nad nutnosťou preinvestovať prostriedky v lokalite kasární a pozastavenie sa Semanišina nad tým, na úkor čoho by investovanie v kasárňach malo prebiehať, je irelevantné, keď ani nie je stanovená koncepcia využitia územia a jeho budúcej funkcie. Táto lokalita ja samostatná a nemala by byť používaná ako zásterka, že na jej úkor budú občania iných mestských častí akokoľvek znevýhodnení. Takéto vyjadrenia sú účelové a bez reálneho nadhľadu na vec.
Záverečné posolstvo pána primátora Hanuščáka s garanciou, že toto územie bude využité v prospech občanov, ma teší. Dúfam, že pozastaví pripravovaný internetový predaj územia, o čom nás bude čoskoro informovať, ako aj o ďaľších krokoch, ktoré poslanci podniknú v spojitosti s týmto a možno aj inými menej závažnými problémami. Totiž, ak mestu niečo naozaj chýba, tak je to vízia jeho smerovania do budúcnosti. A prispôsobovanie sa investičným skupinám, ktoré predstavujú investičné „boomy“ už naozaj vychádza z módy. Musím dodať, že pre inteligentých ľudí ani nikdy v móde nebolo.
Mladí, ktorí vytvorili túto rozsiahlu diskusiu, nešpinia, ako sa to niektorým javí. Zasvietili lampu a kladú otázky. Nie vždy je to príjemné, ale verím, že pre dobro všetkých, aj primátora a poslancov, ktorí sa cítia takí dotknutí. Jediné, čo aktérov zaujíma, je kontrola politickej práce zástupcov mesta a výsledný efekt. Verím, že mladí sa pokúšajú o diskusiu s verejnosťou o verejných problémoch, aby sa nám nestalo to, čo Pezinčanom – ich prekrásne mesto obkolesila skládka odpadu nebývalých rozmerov a nemali dosť času upraviť pomery tak, aby žili v prostredí, v ktorom chcú žiť.
Myslím si, že tu ide o skutočnú snahu spolupracovať s verejnosťou a zapojiť ju do občianskeho života a nie o predvolebnú kampaň, ako uvádza pán Semanišin. Neviem, ako na to človek v jeho postavení prišiel. Apropo, p. Semanišin bol v roku 1989 vzorným zväzákom, dosť nepopulárnym aj medzi spolužiakmi. Dnes ide obhajovať ich záujmy. Škoda, že nedokáže komunikovať so svojimi rovesníkmi, veď on by mal predsa tvoriť most medzi generáciou starších politikov a tou mladšou generáciou, aj keby boli politickými rivalmi. To je umenie skutočného politika.
Nech tento príspevok k problematike budúceho využitia areálu bývalých kasární vyznieva akokoľvek konfrontačne, vďaka primátorovi mesta a poslancom za všetky rozhodnutia, o ktorých nebola verejná diskusia, ale ich prínos je zrejmý a slúži ku cti obyvateľov mesta Bardejov.

Priaznivec občianskej inciatívy a petičného výboru Park v Meste

Prečo ÁNO alternatíve „park v meste”

foto

Hovoríme s aktivistami občianskej iniciatívy Park v meste Marekom Božikom a Mgr. Mariom Hudákom

 

Začalo to 19. 9. 2009. Na internete sa objavila webová stránka www.parkvmeste.sk . Okrem iného spustila sa na nej diskusia, ktorú málokto čakal. Jej téma oslovila mnohých Bardejovčanov. Mesto komunikačne ožilo spôsobom doposiaľ neznámym, alebo aspoň neodskúšaným. „Prsty” v tom majú dvaja mladí ľudia – Marek Božik a Mgr. Mario Hudák. Práve ich sme požiadali o rozhovor, pretože téme osudu „kasární” venujeme značný priestor aj na stránkach Bardejovských novostí. Obidvaja páni publikovali pred časom v BN svoje názory, neraz aj v ostrej konfrontačnej podobe. Zmyslom tohto rozhovoru však nie je pokračovať v konfrontácii. Prioritou sa v ňom stáva bližšie spoznanie podstaty sporu a predovšetkým hľadanie možnosti ako ho riešiť.

 

Páni, skúste sa na úvod stručne predstaviť našim čitateľom – svojim vekom, povolaním, pracovnými aktivitami v posledných rokoch i politickou príslušnosťou.

Marek Božík – Mám 35 rokov a bývam celý čas v Bardejove. Viac ako 10 rokov predávam knihy cez internet, som antikvar. Myslím si, že môj antikvariát na Rhódyho ulici robí dobre meno nášmu mestu nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. No viete, ako sa hovorí, doma nikto nie je prorokom. Mám rad knihy, prírodu a svoje dve deti. Žijem v našom meste a chcem žiť aj naďalej. Naša občianska aktivita nemá nič spoločné s politikou, lobingom ani obchodom. Každý, kto vidí v tom iný zmysel je mimo „misu“.

Mario Hudák – Ja mám 34 rokov a som Bardejovčan, vzdelaním biológ. Prešiel som viacerými povolaniami a krajinami. Dva roky som pracoval v Španielsku, šesť rokov v Prahe na rôznych pracovných pozíciách. Pracoval som ako imunológ v laboratóriu, obchodný zástupca v biotechnologickej spoločnosti, nutričný manažér v spoločnosti vyrábajúcej detskú výživu a po návrate do Bardejova pred troma rokmi ako manažér exportu vo farmaceutickej spoločnosti. Momentálne podnikám v drevárskom priemysle a popritom prekladám odborné texty. Čo sa týka politickej príslušnosti, som a zostanem apolitický, sympatizujem s moderným liberalizmom.

 

Pán Božík, ste „otcom” občianskej iniciatívy Park v meste. K jej vzniku vás pravdepodobne podnietil nezáujem poslancov mestského zastupiteľstva všimnúť si nespokojnosť bežného občana mesta, verejne vyjadrenú na stránkach tohto týždenníka v čísle 37 (16. 9. 2009). Odcitujem z vášho článku časť textu: „Koho záujmy vlastne zastupujú poslanci? Nás občanov? Majú skutočný záujem spravovať lepšie veci verejné?” Nebola z toho žiadna reakcia oslovených a tak ste už o týždeň rovnako v Bardejovských novostiach napísali o. i. toto: „Bol by som veľmi rád,ak sa aspoň tí, ktorí majú prístup na internet, k tomu vyjadrili. Na stránke www.parkvmeste.sk je takáto možnosť. Ukážte, že máte názor na veci verejné a že vám nie je ľahostajné, ako poslanci spravujú náš mestský majetok.” Je to presná interpretácia toho, čo sa v tomto smere udialo, alebo to môžete poprieť či upresniť?

Marek Božík – Rád by som najprv začal jednou odpoveďou pre pána Reného Semanišina, „Kde som bol v roku 2007?“. Neuveríte, bol som v Bardejove a ozval som sa. Bol som však sám, čo sa ozval. Hneď ako skončila vaša anketa – prieskum verejnej mienky o využití kasární som napísal do Bardejovských novostí článok (BN č. 45/2007), kde som požiadal poslancov MsZ, aby uvážlivo rozhodli a nezabudli na časť Bardejovčanov, ktorí sa vyjadrili za vytvorenie verejného parku. Vtedy to problém nebol, vtedy územný plán počítal s vytvorením verejného parku na časti územia. Nepovažoval som za podstatné pokračovať v nejakej iniciatíve. Čas však plynul. Niekedy začiatkom tohto roka, poslanci účelovo zmenili územný plán (kvôli požiadavke developera) až tak, že plánovaný park sa úplne vytratil. Ešte raz zacitujem podstatnú a kľúčovú vetu z platného územného plánu: „Pôvodne navrhovaný verejný park sa vzhľadom k zvýšenému rozsahu obchodných zariadení a pre ne potrebných parkovacích miest ruší“. Všimli ste si ten podstatný rozdiel? Ja áno. Väčšina Bardejovčanov bohužiaľ nie. Všetko ostatné je už len následkom.

 

Pán Hudák, vy ste sa tiež vyprofilovali ako jeden z čelných aktivistov tejto občianskej iniciatívy. Aké boli vaše pohnútky pre túto angažovanosť?

Mario Hudák – Úprimne povedané bola to hlavne nespokojnosť s fungovaním vecí verejných v Bardejove a nakladaním s majetkom mesta. Po mnohých rokoch cestovania a budovania kariéry som sa pred troma rokmi rozhodol vrátiť späť do rodného mesta a bolo to pre mňa zásadné rozhodnutie. Proste som sa chcel konečne usadiť, žiť v Bardejove, pracovať tu a podieľať sa na rozvoji nášho mesta. Ako som však sledoval dianie v meste, jeho spravovanie a nespokojnosť ľudí, ale zároveň aj ich akúsi predispozičnú, zabehnutú apatiu niečo zmeniť, postupne som zistil, že je to celé veľmi smutné. Radní páni si robia už piate volebné obdobie čo chcú, prihrávajú si kšefty, častokrát prijímajú nezmyselné rozhodnutia a spoločne s poslancami menia rokovania zastupiteľstva na prehliadku výpredaja nehnuteľností a pozemkov. Občania pritom mlčia a maximálne zanadávajú v piatok na pive, že všetko je na h…. a inak to už aj tak nebude. Keď sa náhodou stretnete s nemenovaným poslancom, ktorého ste volili, namiesto toho aby s vami diskutoval a opýtal sa s čím ste nespokojný a čo by sa dalo v meste vylepšiť, odovzdá vám „povzbudzujúcu“ informáciu, že o nejakom ďalšom predaji (o ktorý sa náhodou zaujímate) je už dávno rozhodnuté, že je za tým exekučná mafia a že radšej o tom vo vlastnom záujme nemáte chcieť vedieť viac, lebo je to pre vás tak lepšie. A tak sa mesto s jeho obyvateľmi vlečie rok za rokom časom v akomsi bludnom duchu zotrvačnosti, neschopné prebudiť svoje sily, svoj magický potenciál a odkryť pravdu. Takže aby som sa vrátil k vašej otázke, áno bola to predovšetkým nespokojnosť s týmto stavom a na druhej strane viera a chuť zvrátiť ho, zabojovať a dosiahnuť aspoň malú zmenu. Preto som zavolal Marekovi Božíkovi a navrhol mu spoluprácu vo veci Parku v meste. Som presvedčený, že v meste existuje veľká skupina mladých, inteligentných ľudí, ktorí sú nespokojní rovnako ako my a ktorí majú silu túto situáciu zmeniť a ponúknuť mestu svoje skúsenosti a pomoc.

 

Po nejakom vývoji, ktorý nebol podľa vašich predstáv, napr. Beseda naživo v BTV, ste rozbehli petíciu. Podpísalo sa pod ňu už relatívne veľa občanov mesta. Je táto petícia ešte stále o „parku v meste”, alebo ňou sledujete už úplne iné ciele?

Marek Božík – Samozrejme je to o parku. Žiadne iné ciele nesledujem. Do besedy som išiel ako obyčajný občan, nie ako odborník a ani som sa za odborníka nepasoval. Občan, ktorý sa chce pýtať a chce počuť odpovede. Mám na to právo, žijem predsa v slobodnom, demokratickom štáte. Zaujímam sa o dianie v meste a nerozumel som, ako mesto nakladá so svojim majetkom. Dočkal som sa len obvinení z politikárčenia, amatérskeho prístupu a hulákania zo strany kancelára. Stále nechápem ako našu občiansku iniciatívu môže niekto len tak od stola obviniť a spojiť s politikou. Beseda a samotný prístup mesta k svojmu občanovi ma maximálne sklamal. Skutočne sklamal. Myslím si, že ak to videli normálni slušní ľudia naživo, boli sklamaní tiež. Možno aj preto ľudia podpisujú našu petíciu. Zo sklamania. Zo sklamania z komunikácie, či lepšie povedané nekomunikácie vedenia mesta s radovým občanom, ktorý si dovolil „vystrčiť hlavu“.

Mario Hudák – Chcel by som ešte raz zdôrazniť, že na začiatku celej iniciatívy bol protest proti bezprecedentnej zmene územného plánu nariadeného mestu investorom po prvom kole verejnej obchodnej súťaže. A súčasne protest proti absurdnému odignorovaniu verejnej mienky, teda výsledku ankety, ktorú MsÚ vypísal v roku 2007 za týmto účelom vyššie citovanou vetou z územného plánu. Doteraz našu petíciu podpísalo viac ako štyri a pol tisíc Bardejovčanov. Táto petícia vždy bola a stále je len o parku v meste. Zrejme narážate na obviňovanie našej iniciatívy z politikárčenia, môžem vás však uistiť, že o žiadnu politiku nám nikdy nešlo a ani nejde. Naopak snažíme sa deklarovať otvorený, apolitický, občiansky a odborný prístup. Už len samotná diskusia, ktorá prebieha v našej skupine na Facebooku je toho nezvratným dôkazom. V petícii nám ide o tri veci. Zastavenie predaja areálu, vyhlásenie regulárnej architektonickej súťaže a následne realizáciu a riešenie tohto územia podľa návrhu odsúhlaseného odbornou verejnosťou a občanmi. Chceme jednoducho aby sa tento areál nepredal rýchlo, netransparentne a pod cenu teraz v čase krízy, ale aby o tak veľkom a zložitom území rozhodli kvalifikovaní odborníci a architekti, samozrejme spoločne s verejnosťou. To znamená, aby procedúra riešenia tohto areálu bola efektívna, transparentná a plne v súlade so štandardnými postupmi aplikovanými v podobných prípadoch všade vo svete. Na margo diskusie v bardejovskej televízii len jednu poznámku. Po jej skončení sa nás radní páni s údivom v hlase pýtali: „Preboha, chlapci, prečo to muselo zájsť tak ďaleko?“ Nerozumel som vtedy ich otázke a nerozumiem jej dodnes. Vypovedá to však dostatočne o zúfalom, smutnom a totálne nedemokratickom prístupe a zmýšľaní predstaviteľov vedenia mesta. V preklade – ak máte ako občan odlišný názor a otázky na vami volených a platených zástupcov, nezachádzajte „priďaleko“ a už vôbec sa nepokúšajte prezentovať ho na verejnosti, nedajbože v miestnej televízii. Nezdá sa vám to zvrátené? Mne áno.

 

Diskusia, ktorá prebieha na webe a Facebooku je dosť širokou názorovou škálou. To podstatné, kvôli čomu začala – prebojovať si zriadenie parku v areáli bývalých kasární – je stále len v polohe nejakej myšlienky a bude ju potrebné dostať do konkrétnejšej podoby. Kto by to podľa vás mal urobiť a trebárs aj dokedy?

Marek Božík – Diskusia na internete je ešte stále o veľkej neobmedzenej slobode. Ľudia v anonymite vám nalejú čistého vína. Keď sa nemýlim, v tom toľkokrát spomínanom roku 2007 bolo distribuovaných 10 000 anketových lístkov, no naspäť mestu prišla necelá tisícka názorov. To svedčí o tom, že tu nie je verejná mienka, že ľudia si zvykli na to, že mesto rozhodne za nich. Aj pri zbieraní podpisov sme sa stretli s názorom, že my sme malí páni a že mesto si rozhodne tak, ako chce. Prepáčte, ale rozmýšľať takto 20 rokov po revolúcii??? Sám som bol milo prekvapený ako na internete rýchlo pribúdali príspevky hlavne mladých ľudí, nápady, postrehy. Skutočne je hriechom nevšimnúť si niektoré z nich. Žiadne príspevky sme nezmazávali, takže úplne sme nechali diskusii voľný priebeh. Iniciatíva Park v meste už dávno nie je o mojom alebo Mariovom nápade. Vyvíja sa samovoľne ďalej. To sú už desiatky zanietených mladých ľudí, ktorým tiež záleží na tom, ako skončí areál bývalých kasární. Mesto namiesto toho aby bolo rado, že sme „naštartovali“ mladých ľudí, ktorým záleží na živote v meste a otvorili verejnú diskusiu k téme, nás obviňuje, že ideme proti záujmom mesta. Fakt nechápem takýto prístup. Skutočne každý iný názor je považovaný za útok na mesto?

Mario Hudák – Hovorím „chvalabohu“ že existuje fenomén ako je internet a Facebook, kde ľudia môžu slobodne a otvorene zdieľať akýkoľvek názor, získavať a vymieňať si informácie bez ohľadu na to kde sa nachádzajú, čo robia a či sú alebo nie sú politicky príslušní. Kde nikto nemôže ich názory korigovať, ovplyvňovať alebo usmerňovať. V tomto zmysle ako hovoríte je táto diskusia naozaj širokou a zdôraznil by som hlavne slobodnou a v pravom slova zmysle demokratickou názorovou škálou. A myslím si, že takto je to dobré a má to tak byť. Áno, riešene areálu je v polohe myšlienky a táto myšlienka sa každým dňom formuje práve touto diskusiou a vývojom názorov na tému parku v meste či už zo strany mesta, našej iniciatívy alebo médií. A to, že ju treba dostať do konkrétnejšej podoby je samozrejme nevyhnutné. Bude však záležať hlavne na tom ako sa k celej veci postaví vedenie mesta. Veľmi dobre si uvedomujeme, že aby celá táto myšlienka podporená verejnosťou a petíciou nezanikla, musí nevyhnutne dôjsť k zmene postoja mesta. Teda nie ďalej ignorovať a eliminovať názor občanov a pokračovať v predaji ako je tomu teraz, ale zmeniť prístup, akceptovať názor občana a dohodnúť sa na rozumnom kompromise a riešení, ktorého výsledkom bude architektonická súťaž, nové zhodnotenie územia a vytvorenie jasnej a logickej procedúry riešenia areálu možno aj v dlhodobejšom a etapovitom časovom horizonte. Otázka kedy k tomu dôjde je skôr otázkou pre pána primátora a vedenie mesta, pretože z ich strany snaha o takéto racionálne kompromisné riešenie a spoluprácu, ktorú ponúkame, zatiaľ úplne absentuje.

 

Jedna z požiadaviek, ktorá je vo vašej petícii, je aj „vyhlásenie architektonickej súťaže, ktorej výsledky budú zakomponované do územno-plánovacej dokumentácie”. Čo ak sa náhodou stane, že výsledok prípadnej architektonickej súťaže verejnosť odmietne, povedzme z finančných dôvodov alebo aj iných, a rozhodne sa pre nejaké iné „nearchitektonické” riešenie blízke historickému charakteru nášho mesta. Napr. budú chcieť obnoviť staré futbalové ihrisko, ktoré by malo už umelú trávu a viacfunkčné využitie, postaviť autentickú drevenú tribúnu a na rovnakom mieste kde stál aj 25-metrový plavecký bazén (z roku 1939), k tomu časť mlynského potoka atď., ako súčasť novšej histórie mesta, ktorá by nemusela byť neatraktívna ani pre turistov a návštevníkov Bardejova a rovnako aj pre samotných obyvateľov mesta. A kasárenská časť areálu by dostala tiež nové špecifické funkčné využitie od záujmových klubov, cez nejaké expozície múzea (aj športu) až po ubytovacie, reštauračné a kaviarenské služby, atraktívne detské ihrisko, a samozrejme aj priestor pre iné športové a kultúrne aktivity a pre príjemné sedenie medzi zeleňou, ktorej spravidla hovoríme park. Aký je váš názor na to, čo som v kontexte tejto otázky ako príklad uviedol?

Marek Božík – Architektonická súťaž je najlegitimnejším riešením pre tak veľké územie. V areáli sú funkčné budovy, cesty, infraštruktúra, veľa zelene a obrovský voľný priestor. Druhá strana hovorí, že chceme celý areál zbúrať a na celom území „postaviť“ mestský park. To sme však nikdy netvrdili. My chceme, aby na čo možno najväčšom možnom území vznikol park a budovy boli zachované, zrekonštruované. Ak súťaž prinesie viacero návrhov, ľudia si budú môcť vybrať. Ak sa rozhodnú pre iné riešenie, môže v spolupráci s architektmi vzniknúť niečo jedinečné, čo nám môže potom závidieť celý svet. Prečo by súčasťou tohto jedinečného riešenia nemohol byť aj park? Park v ponímaní: zeleň, detské ihriská, športový areál, altánky, oddychové zóny a v priestore existujúcich budov: služby pre verejnosť, junior a senior centra, reštaurácie, kaviarne… možností je neúrekom. Veď takéto parky majú aj iné, či už väčšie alebo menšie slovenské mestá, tak prečo by sme ho nemohli mať aj my tu v Bardejove.

Mario Hudák – Marek to pomenoval úplne presne. Ide naozaj o veľmi veľký a zložitý areál na to, aby jeho riešenie bolo jednoduché, prvoplánové a prebehlo bez účasti odborníkov z rôznych oblastí a bez kontroly občianskej verejnosti. Naopak, v jeho riešení musia byť zhodnotené všetky aspekty, ktorých sa takéto územie týka, to znamená od jeho histórie, cez aktuálny stav, lokalizáciu a architektoniku v kontexte mesta, samozrejme vrátane ekonomiky, financovania a budúcej vízie fungovania areálu. Môj názor na riešenie areálu, ktoré ste navrhli vo vašej otázke, je áno, prečo nie, určite by to mohlo byť jednou z alternatív riešenia areálu. Myslím si však, že by to mal byť tím ľudí zložený z odborníkov, architektov ale aj zástupcov občanov a verejnosti, ktorý by podobné návrhy kreoval a prezentoval.

 

Má podľa vás dostať prednosť akékoľvek riešenie využitia areálu bývalých kasární, ktoré finančne bude možné zvládnuť za súčasných podmienok, alebo ste za uprednostnenie budovania niečoho po etapách, čo bude mať po konečnej realizácii z funkčného a významového hľadiska pre mesto podstatne vyššiu cenu a význam?

Marek Božík – V čase krízy, je takmer každý predaj nehnuteľného majetku nevýhodný pre predávajúceho. V našom prípade pre mesto, pre nás všetkých. Predaj areálu kasární je ukážkový príklad. Pôvodná tržná cena 3,02 miliónov eur sa zmenila na vyvolávacích 2,19 miliónov eur. Ponuková cena druhého záujemcu za podstatnú časť areálu bola vo výške 1,19 miliónov eur. Toto je realita trhu. S tým my ani mesto nič neurobí. Máme aj inú možnosť – nepredávať. Ak dnes mesto nemá peniaze na revitalizáciu, môže aj počkať. Areál postupne oživovať. Aj etapovito. A ak sa kríza skončí, môže z prebytkového rozpočtu postupne pridávať ďalšie funkcie. Parky sa nebudujú rok ani dva. V našom prípade nejde len o park, ale o celý areál, ktorý je možné využiť aj na iný účel. Na kultúru, obchody, služby. Akonáhle mesto predá areál kasární, stratí reálnu možnosť ovplyvňovať možnosť využitia. Aj z tohto pohľadu má areál pre každého Bardejovčana vyššiu cenu ako znaleckú. Skutočne by som sa nechcel dožiť dňa, kedy budem chodiť po veľkom parkovisku pri veľkej nákupnej hale a rozprávať svojim deťom, že tu niekedy stála prekrásna alej stromov.

Mario Hudák – Je potrebné si uvedomiť jeden kľúčový fakt. Skutočnosť je taká, že prebieha tretie kolo verejnej obchodnej súťaže. Potenciálny kupujúci má teda iba dve podmienky, ktoré musí splniť. Prvou je cena, ktorá je z vyššie uvedených dôvodov pre mesto nevýhodná. Druhá je dodržanie regulatívu platného územného plánu, podľa ktorého má na celom tomto území vzniknúť parkovisko, predajné haly a čerpacia stanica. Bolo by barbarstvom a manifestom obmedzenej krátkozrakosti mesta ak by sa predaj za takýchto podmienok realizoval. Ako som už spomínal sme za odborné, legitímne a verejnosťou kontrolované riešenie a uvedomujeme si, že za súčasných podmienok by východiskom bolo pravdepodobne etapovité riešenie územia. Je však potrebné oprostiť sa od krátkodobých a účelových riešení radnice typu zachraňovania dlhov mesta takýmto nevýhodným predajom a sústrediť sa na budúcu víziu a pridanú hodnotu pretvorenia a riešenia areálu pre obyvateľov mesta nielen v oblasti finančnej, ale napríklad aj v oblasti zlepšenia kvality života a životného prostredia. Veď trend vo vyspelej Európe je úplne opačný, rozširovanie parkov a zelene na úkor betónových plôch.

 

Aby sme sa vyhli prípadnému podozreniu, že som sa vás úmyselne na niečo dôležité nespýtal, položte si sami po jednej otázke a zároveň si na ňu aj odpovedzte, alebo ju adresujte niekomu inému.

Marek Božík - Ja by som sa chcel opýtať pána primátora, prečo už tri týždne si nevie nájsť čas na stretnutie, porozprávať sa o vzniknutom probléme (už pred troma týždňami sme boli osobne za Vami, nechali sme telefónne číslo Vašej asistentke). Určite by sme Vás presvedčili, že za nami nie je politika, žiadne zištné záujmy, že nám skutočne ide len a len o dobré riešenie. Myslím, že je potrebné, aby si primátor, ktorý má mandát od občanov, našiel čas na svojich radových spoluobčanov, vypočul ich názory a problémy, aby vedel, čo im v meste chýba, čo by chceli zmeniť a ako sa im žije ich každodenný život. Je to potrebné a to nielen pri rozhodovaní o budúcnosti areálu bývalých kasární.

Ďalšou z možností je otvorenie areálu pre verejnosť a môžeme sa tam na mieste stretnúť všetci (skutočne je ešte veľa ľudí, ktorí nevedia o čom ten areál je). Občania, zástupcovia mesta, zástupcovia odbornej verejnosti a našej iniciatívy. Stačí len tak málo, otvorene sa o tom porozprávať. Možno to vôbec nemuselo takto smutne dopadnúť. Nikto z našej iniciatívy nepredpokladal, že sa to prepracuje až do „kasárenskej vojny“. Mne osobne je to fakt ľúto, lebo pre tento účel som to skutočne nezakladal.

Mario Hudák – Absolútne súhlasím s tým, že je nevyhnutné sprístupniť areál bývalých kasární pre verejnosť, pretože táto téma je už v takom štádiu, že neurobiť to by bolo odoprením práva verejnosti vytvoriť si konkrétnu predstavu o jeho veľkosti, stave a možnom riešení. Ak dovolíte, rád by som v závere apeloval na pána primátora a vedenie mesta. Z doterajšieho priebehu mediálnej diskusie mesto vs. iniciatíva Park v meste sa možno vytvoril dojem, že našej iniciatíve ide o akýsi „boj s mestom“ prípadne ako nám bolo niekoľkokrát podsúvané o „vnášanie politiky“ do tejto diskusie. Môžem Vás v mene všetkých našich priaznivcov a signatárov petície ubezpečiť, že tomu tak nebolo, nie je a nikdy nebude. Ide nám predovšetkým o Bardejovčanov a budúcnosť Bardejova. Pretože sme presvedčení o našom legitímnom práve otvorene diskutovať a žiadať radnicu o racionálne vysvetlenia a riešenia. Aj preto že už ani zo strany verejnosti nie je možné prehliadať vážne problémy, do ktorých sa naše mesto dostalo a ktoré nespôsobila len svetová finančná kríza, chceme Vám ponúknuť konkrétnu pomoc. Sme presvedčení, že existuje veľká skupina ľudí, a nielen z radov našich priaznivcov, ktorým na Bardejove záleží, ktorí sú mladí, schopní a dostatočne skúsení, a ktorí majú chuť pomôcť v rôznych oblastiach života nášho mesta. K tomu potrebujeme len jedno. Aby ste s nami namiesto konfrontácie začali viesť zmysluplný dialóg, aby ste nestrácali čas a prejavili ochotu začať spoločne hľadať riešenia.

 

Ďakujem vám za rozhovor.

 

Miron Kantuľak

šéfredaktor BN

Ing. Ľ.Balovič: Nečakaný prílev horúceho vzduchu

Nečakaný prílev horúceho vzduchu

Aj napriek náhlemu príchodu pani zimy, vyzerá byť začiatok tohtoročnej jesene celkom horúci. Nečakaná erupcia občianskeho vzdoru, vyjadreného /zatiaľ/ iba formou podpisov na petičných hárkoch, narobila, zdá sa, vrásky na čele nejedného z „oficiálnych predstaviteľov mesta“. No áno, ukazuje sa totiž, že – napriek zdaniu – , Bardejov nespí. Naopak, je bdelý, vnímavý, citlivý arázny. Je úplne normálnym mestom: jeho občania majú potrebu sa vyjadriť, tak to robia – rovnako, ako iní občania viných mestách vcivilizovanom svete. Reakcia na tento prirodzený aadekvátny krok je však prekvapujúca: hystéria, nevraživosť aobviňovanie zpolitikárčenia zo strany kompetentných. Prečo?
Rozmenené na drobné: akákoľvek verejná aštátna pozícia je principiálne službou občanovi, tak, ako je tu štát pre občana akvôli občanovi. Povedané inak, samotná Ústava SR vraví, že štátna moc pochádza od občanov. To si len naši politici akosi automaticky delegujú kompetencie, ktoré im nepatria azmieňajú si pokoru za nadradenosť, ústretovosť za tajnostkárstvo, podávanie informácii za ich zatĺkanie apodobne. Obviňovania zvnášania politiky sú smiešne: nie je politikárčením to, keď si poslanci navzájom medzi sebou „priklepnú“ lukratívne pozemky? Keď sú všetky voľné pozície „v dosahu“ vyhradené pre straníckych alebo rodinných príslušníkov „mocných“ a ich známych? Keď ten istý princíp funguje pri zadávaní rôznych zákaziek ? Naši mestskí poslanci aich vedenie jednoducho zabudli na to, že ľudia majú oči auši. Že sú možno iba trochu občiansky dezorientovaní, pretože sa boja anevedia používať vymoženosti demokracie, ale rozhodne vedia, „kde je sever“.
Domnievam sa teda, že hlavným posolstvom petičnej aktivity, že „hlavnou správou dňa“, nie je samotný akt jej podpísania, ale prebudenie sa občianstva vnás. Vuvedomení si, že sme to my, komu by malo na chode nášho mesta záležať najviac, my, ktorí by sme mali byť neustále na stráži apozorovať, ako svoj mandát vykonávajú naši „služobníci“: poslanci, ktorým sme vyjadrili svoju dôveru. My, ktorí by sme nemali zabúdať na to, že práve voľby sú jedinečným nástrojom, ktorým môžeme priamo ovplyvňovať veci verejné. Každý náš podpis by mal hovoriť hlavne otomto.

Ing. Ľ.Balovič