Park v meste

Na strane nášho mesta nastal veľký progres. Dnes sme si prebrali z dielne spravy majetku vyrozumenie o sprístupnení areálu s možnosťou obhliadky pre širokú laickú a odbornú verejnosť. Termín je na budúci piatok 27. november 2009 od 9.00 do 11.00 hod. TÝMTO VYZÝVAME VŠETKÝCH VÁS KTORÍ MÁTE ZÁUJEM ABY STE PRIŠLI DISKUTOVAŤ A PODPORILI NÁŠ PROJEKT OSOBNOU ÚČASŤOU. Pripravujeme prezentáciu a otvorenú diskusiu s odborníkmi a predstaviteľmi MsÚ. Pokiaľ máte zaujímavý nápad ako pritiahnuť verejnosť, sem s nim do diskusie …

Autor: Ing. arch. Miloslav Olejár

Uverejnené v Bardejovských novostiach č. 44/2009

Aj keď o parku v meste bolo veľa povedané a napísané, stále sa opakujú tie isté otázky, na ktoré zrejme nebolo dostatočne odpovedané. Netrúfam si povedať, že nasledovné je jediná možná odpoveď na ne, v každom prípade si však dovolím ponúknuť svoj pohľad na tieto otázky a na naskytajúce sa odpovede.

Otázka: Kde ste boli pred dvoma rokmi? Respektíve, prečo ľudia, ktorí stoja za iniciatívou Park v meste a ich sympatizanti i podporovatelia, nedali o sebe a svojich predstavách vedieť pred dvoma rokmi, keď sa rozhodovalo o využití areálu bývalých kasární?

Odpoveď: Nebol jednoducho dôvod sa ozývať, keďže mesto predalo pozemok (aspoň vtedy to tak vyzeralo) a súčasťou územného plánu pre tento priestor bola podstatná časť verejnej zelene. Mesto realizovalo anketu o využití areálu medzi občanmi a všetko nasvedčovalo, že ju plánuje naplniť. Prečo sa mal vtedy niekto ozývať, keď to bolo presne ako to súčasní aktivisti (a ich podporovatelia) chcú teraz? Nič nenasvedčovalo tomu, že mesto pripravuje zmenu územného plánu aby vyhovelo predstave investora, ktorý následne od zámeru kúpiť mestské „kasárne“ odstúpil. Môžme sa ďalej len pýtať, kto túto zmenu územného plánu inicioval, kto ju financoval a kto ju schválil? Vlastne, kto ju schválil, vieme. To že vyhlásenie o zámere zmeny územného plánu bolo publikované na nástenke mestského úradu je síce v súlade so zákonom, ale nie je možné požadovať od ľudí, aby chodili čítať nástenky na mestský úrad každý týždeň, aby zistili či náhodou mesto nepripravuje zmenu parku v priestore bývalých kasární na architektonické monštrum. Je následne neadekvátne ich potom obviňovať, že prichádzajú s „krížikom po funuse“. Ak by zástupcovia mesta neprijali kroky, ktoré sú v súčastnosti vnímané určitou časťou obyvateľov Bardejova za protichodné so záujmami budovať hodnotné mesto, nebola by táto diskusia o kasárňach, o občianskej iniciatíve a o parku ani dnes. V roku 2011 by sa potom niekto múdry mohol pýtať Kde ste boli v roku 2009?

Otázka: Za čo? Za čo? Za čo? Respektíve ako chcete financovať výstavbu parku, keď je finančná kríza a mesto nemá peniaze.

Odpoveď: Aktivisti netvrdia, že na celom území ma byť vybudovaný nový park. Ide o zachovanie existujúcej zelene ako základ budúceho parku, okolo ktorého sa rozvinú ďalšie súvisiace a zlučiteľné funkcie v rozumnej mierke, ktorým bude dominovať park v kombinácii s polyfunkčnou zónou. Čiže park netreba budovať, ale ho zachovať a rozvinúť s minimálnymi nákladmi. Otázka údržby je v dimenziách pokosenia trávy. Je úplne bežné, že mestá si dohodnú podmienky s developermi tak, že v rámci navrhovanej výstavby sa developeri musia zaviazať k výstavbe určitej plochy verejnej zelene na vlastné náklady (odpoveď na otázku Za čo?). V našich mestách je však opačná tendencia, developeri diktujú podmienky mestám. Keď otázke „Za čo?“ načúvam znovu a znovu z úst zástupcov mesta, čo v skutočnosti vnímam je otázka: Ako zaplátame teraz dieru v mestskom rozpočte, keď nepredáme kasárne? Ako?… Dva diametrálne odlišné otázky, ktoré sa možno trochu tendenčne zamieňajú, aby sa vytvoril dojem, že vybudovanie parku je nákladná vec a mesto si to nemôže dovoliť. Samozrejme, otázka neznie za čo postavíme park, ale čo sú naše priority v meste a ako chceme aby naše mesto vyzeralo. Znehodnocovať myšlienku parku v meste tým, že nie sú na ňu peniaze je ľahké. Veľké myšlienky sa však nerodili tak, že najprv boli peniaze a tak sa rozmýšľalo čo s nimi. Vždy sa zrodila najprv myšlienka, za ktorou stáli ľudia a ktorá bola tak silná, že si našla cestu k svojmu zhmotneniu.

Odpovede a názory, ktoré som tu ponúkol, sú čisto mojím osobným názorom.

Ing. arch. Miloslav Olejár

Autor: Juraj Brezovský

Uverejnené v Bardejovských novostiach č. 45/2009

Motto: Mea lego – mea dominus (Môj volič – môj pán)

Ta chvíľa nastáva. Staneme sa potrební a žiadaní. Nie v zmysle motta tejto úvahy, to teda nie! Staneme sa na jeden deň požadovaným artiklom, pre všetkých, ktorí sa rozhodli nám „slúžiť“. Lebo tak to vyčítate na bilbordoch a letákoch vo svojich schránkach. Všetci nám chcú iba slúžiť, všetci chcú zvyšovať kvalitu nášho života a budovať pre nás šťastné a svetlé zajtrajšky. 14. novembra nás budú potrebovať, aby sme im umožnili naplniť toto ich „najvnútornejšie poslanie“. Lebo oni to tak cítia. Cítia? V tento jeden celý deň si najviac uvedomia, že nás bytostne potrebujú a v tento jediný deň budú chcieť voličovi naozaj úprimne slúžiť. Vtedy adepti, ktorí si už „tú ťažkú službu občanovi“ skúsili všimnú, že voličmi sú tie isté smiešne figúrky, ktoré od nich po celé štyri roky vždy iba dačo chceli a otravovali im život, že sú to tie postavičky mihotajúce sa za oknami ich limuzín, keď sa ráno vezú do teplých kancelárií. A tí, čo prvýkrát skúšajú šťastie, sú o sebe presvedčení, že budú tí praví, na pravom mieste, lebo oni na to majú od Boha. Všetci však budú nervózni, pretože nejde o maličkosť. Ide o chlebík dobre a tučne natretý, obložený rôznymi voňavými ingredienciami a chuťovkami.

Internetový server – aktuálne.sk, zo dňa 27.10.2009 „Prešovský vyšší územný celok
- plat predsedu: Výška platu predsedu VÚC, vrátane funkčných a paušálnych príplatkov bola zo zákona o platobných pomeroch v roku 2009 – 3 315, 50 eur.
- ďalšie výhody predsedu: Prešovský župan mal vo svojom funkčnom období k dispozícii mobilný telefón, služobné vozidlo, župa mu preplatila aj letenky na služobné cesty. Za štyri roky predseda VÚC pretelefónoval 471 650 Sk (15 720 EUR), náklady na služobné vozidlo župa vyčíslila na 1 558 250 Sk (51 725 EUR), náklady na letenky sa pohybovali vo výške 397 542 Sk (13 195 EUR).
- plat a výhody podpredsedov: Výška platu podpredsedu VÚC v roku 2009, vrátane funkčných a paušálnych príplatkov je 1 659,70 EUR. Výška odmien vyplatených podpredsedovi v tomto volebnom období, t.j. za rok 2006 až 2008, bola 250-tisíc Sk. Výška a forma ďalších nepriamych bonusov a odmien vyplatených podpredsedovi VÚC zahŕňala náklady na používanie služobného telefónu, čo bolo za štyri roky 168 590 Sk (5 596 EUR), náklady na služobné motorové vozidlo pri sume za roky 2006 a 2007 približne 334-tisíc Sk.
- plat poslancov: 393 EUR

VÚC a jeho predseda. Na Slovensku sme si ešte nezvykli brať tento úrad vážne. Brať ho ako zdroj možností, ktorý je v tesnej blízkosti občana, je v regióne, kde občan žije, a preto by mal najlepšie poznať jeho trápenia aj možnosti. Mnohí z nás ani nevedia, kde by tento úrad mali hľadať a hlavne, čo by v ňom hľadať mohli. Slovákov viac zaujíma veľká politika. Tam sú známe mená, tváre, skutky a je to väčšia show. VÚC je dačo imaginárne. Nijaké známe tváre, kauzy, aféry. Nie preto, že by tam azda žiadne neboli, ale preto, že sú v tieni veľkej politiky, ktorá je mediálne oveľa viac viditeľná. Tento úrad nás nijak výrazne neoslovuje svojou pomocou, ani svojím konaním a jeho rozhodnutia sú pre občana zväčša neznáme. Tak vyzerá aj voličská účasť na týchto voľbách. Týchto úradníkov nám obyčajne zvolí nejaká percentuálne nepodstatná voličská skupina, či už stranícky uvedomelých alebo kúpených. Ak sú prostriedky /a tie sa vždy nájdu/, dajú sa tak dosiahnuť aj naplánované výsledky. Paradoxne /teoreticky/, nám potom župana a jeho ansambel môže zvoliť skupina hladných a smädných rómov, ak sa nájde spôsob, ako do nich na jeden deň „vštepiť bezbrehú občiansku uvedomelosť a pocit zodpovednosti za vlastný osud do budúcnosti“. Volič-občan, ubitý každodennou realitou života, sa zaujíma hlavne o to, kde kúpi o 3 centy lacnejšiu cibuľu, s letákom v ruke sa tára po obchodoch, lebo miluje „akciu“ a večer sa zvalí k televízoru, kde s oduševnením sleduje osudy iných, nechávajúc bez kontroly, aby iní rozhodovali o jeho osude a o osude jeho rodiny. Odhady hovoria o 10 až 15% účasti v týchto voľbách. Ak sa naplnia, potom je obraz biedy o záujme občana riadiť veci verejné, teda svoje, iba reálnym odrazom stavu mysle občana pokriveného komunistickou minulosťou, jeho laxnosťou a ľahostajnosťou k sebe samému a svojim blízkym.

Po voľbách bude ako bude. Koľko okukaných a večne sa opakujúcich tvári uvidíme zas a dookola v našom verejnom živote? Čo nové nám môžu priniesť tí istí, zväčša už vyhorení ľudia a ich toľkokrát sa opakujúce videnie a sveta? Aký progres, tvorivosť a novátorstvo od nich môžeme očakávať, ak si na svoje funkcie, spôsoby a praktiky už zvykli ako na dýchanie, ktoré si ani neuvedomujú? Budú nam tie iste tváre vadiť? Očakávame od nich vôbec niečo, alebo iba tupo počúvame ich sľuby a po voľbach zas rezignujeme, aby si robili, čo chcú?

Čaká nás ešte predlhá cesta, kým nami volení zástupcovia budú cítiť, že nie politická promiskuita a napĺňanie svojich osobných materiálnych ambícií, ale odbornosť a profesionalita, vzťah k svojmu kraju a mestu, ucho priložené na perách občana, statočnosť a poctivosť, túžba slúžiť verejnosti a pocit dlhodobo časovej zodpovednosti za zdvihnutú ruku pri hlasovaní v zastupiteľstve, by mali byť profilom zástupcu občana. Ideál ?! Položme si aspoň základnú otázku, či všetci poslanci, profesionáli vo svojom civilnom odbore, spĺňajú aspoň časť týchto kritérií vo vzťahu k nám? A tu nech si občan odpovie sám. Nech v deň volieb sa pýta, prečo chcú práve títo /alebo zase títo/ ľudia robiť politiku, nech sa pýta, čo robili doposiaľ, akú mali minulosť a či všetko to, čo hlásajú a sľubujú, nie je iba výťahom k ich moci a naším peniazom a aby po voľbách nemuseli svoje rozhodnutie ľutovať.

Juraj Brezovský

POZNÁMKA: Tučne vyznačenú časť článku p. Brezovského redakcia Bardejovských novostí vypustila z dôvodu garantovania korektnosti prebiehajúcej volebnej kampane na stránkach BN, aby neplatené texty priamo neovplyvnili pozitívne alebo negatívne kandidátov v ich volebnej kampani.