Park v meste

Petíciou chcú zastaviť predaj bardejovských kasární

V priestoroch bývalých kasární sa v piatok zišli Bardejovčania. Sprístupnenie areálu zariadili členovia občianskej iniciatívy (OI) Park v meste. Chceli, aby si obyvatelia mesta urobili predstavu, ako kasárne vyzerajú a prečo vlastne petíciou vyslovujú nesúhlas s ich predajom. Pod petíciou, ktorou požadujú nielen zastavenie predaja, ale aj spracovanie architektonickej štúdie pre využitie areálu kasární, už majú 5 200 podpisov. Chcú ju odovzdať zástupcom mesta v decembri na rokovaní mestského zastupiteľstva.

BARDEJOV. Bývalé kasárne mesto otvorilo Bardejovčanom na dve hodiny. Okrem obyvateľov prišli aj poslanci mestského zastupiteľstva a zamestnanci úradu. Spoločnosť im robila mestská polícia. Náčelník Milan Hoško povedal, že prišli preto, lebo stráženie kasární patrí do ich povinností.

Členovia OI Park v meste sa zasadzujú za to, aby sa na čo najväčšom priestore v areáli kasární zachoval park a vzniklo kultúrno-spoločenské centrum. Zrovnať priestor, v ktorom je mnoho stromov, z ktorých niektoré majú aj 70 rokov, by bolo podľa nich zlým rozhodnutím. Preto chcú do areálu kasární dostať architektov. “Sme proti tomu, aby tu bolo obchodné centrum, benzínka a parkovisko, ako to stanovuje územný plán mesta,” zdôraznil za OI Park v meste Mário Hudák.

Odzneli názory za i proti
Bardejovčania si najprv prezreli areál a niektoré budovy. Väčšina z nich je v dobrom stave, viaceré sú po rekonštrukcii. Preto skutočnosť, že by sa malo búrať, viacerých Bardejovčanov zaskočila. Stretnutia sa však zúčastnili aj takí, ktorí aktivity OI Park meste považujú na nevhodné. Vyslovili názor, že poslanci mestského zastupiteľstva boli zvolení v demokratických voľbách, a tým pádom je rozhodovanie o dianí v meste na štyri roky plne v ich kompetencii. Skrátka, výmena názorov medzi prítomnými Bardejovčanmi bola výbušná. Azda najviac sa diskutovalo o zmene územného plánu.

Motyka nevedel, čo povedať
Poslanec mestského zastupiteľstva Ján Motyka (Smer) povedal, že keď mesto dostalo kasárne do majetku, urobilo prieskum verejnej mienky. Z neho vyplynulo, že obyvatelia by najradšej v kasárňach mali relaxačno-kultúrno-spoločenské centrum. “Držíme sa toho,” poznamenal. Väčšinu v bardejovskom zastupiteľstve má koalícia Smer, HZDS, HZD, KSS a nezávislí.

Na otázku Mária Hudáka, prečo sa potom po príchode investora zmenil územný plán mesta a park sa vypustil, Motyka iba pokrčil plecami.

Ako sa zmenil územný plán
Zamestnanec oddelenia životného prostredia mestského úradu Jozef Mačejovský uviedol, že územný plán bol menený dvakrát, v roku 2008 a v roku 2009: “Prvá zmena sa týkala výstavby čerpacej stanice pohonných hmôt. Na základe požiadavky investora na podzemné parkoviská sa oklieštila plocha na iné riešenia,” povedal. Druhá zmena územného plánu sa týkala už len toho, že čerpacia stanica sa z jedného miesta presunula na druhé. “Celý areál bývalých kasární je určený na občiansku vybavenosť, teda parkovacie plochy, čerpaciu stanicu, účelovú prístupovú komunikáciu a zeleň, ktorá by mala byť smerom k cintorínu,” dodal.

Na poznámku občanov, že pri takejto zásadnej zmene územnoplánovacej dokumentácie sa s ľuďmi dostatočne nekomunikovalo, Mačejovský zareagoval, že prerokovanie je dané zákonom: “Postup je taký, že návrh sa prerokuje s verejnosťou spôsobom obvyklým v meste. A v Bardejove sa to robí verejnou vyhláškou na tabuli.”

utorok 1. 12. 2009 | Marianna Petejová Meššová
© 2009 Petit Press. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Spravodajská licencia vyhradená.

Piatok, 27. novembra 2009, 9.00 – 11.00 hod.: Civilný „prieskum” v kasárňach

 

Občianska iniciatíva Park v meste,ktorá už viac ako dva mesiace otvorene presadzuje myšlienku na vybudovania polyfunkčného mestského parku v areáli bývalých kasární v Bardejove a zastavenie jeho predaja developerom, urobila ďalší krok k dosiahnutiu svojho cieľa. Postarala sa o to, že v piatok 27. novembra 2009 mohli na dve hodiny „narukovať” do bývalých kasární obyvatelia mesta bez rozdielu veku a pohlavia. Prišlo ich asi tristo (možno aj viac), ktorí si chceli jednoducho pozrieť, čo tu zostalo po vojakoch (kasárne opustili v októbri 2005) a urobiť si lepšiu predstavu nielen o momentálnej kvalite, veľkosti a vybavenosti územia, ale predovšetkým o možnostiach jeho ďalšieho využitia.

 
Snaha o priamy dialóg s predstaviteľmi samosprávy mesta a o odborné riešenie celého problému, je stále kdesi v úzadí pozornosti kompetentných. Tvrdia to predstavitelia občianskej iniciatívy Park v meste, ktorí už získali vyše 5200 podpisov na petíciu, ktorá vyjadruje ich „koncepciu” (zatiaľ len základnú myšlienkovú predstavu a s ňou súvisiacu postupnosť) riešenia rozsiahleho areálu bývalých kasární. Ich pozvanie verejnosti na prehliadku areálu a jednotlivých objektov kasární, ku ktorému dostali oficiálny súhlas od mestského úradu, sa stretlo aj napriek obmedzeným časovým možnostiam so značným záujmom verejnosti. A tí, ktorí prišli pozrieť si bývalé kasárne zblízka, sa „rozliezli” po rozsiahlom areáli, obhliadali si jednotlivé objekty z vonku i z vnútra a často len otvárali oči nad tým, čo vidia a čo malo byť podľa pôvodného zámeru jednoducho zbúrane a speňažené.

 

Odcitujme slová niektorých ľudí,ktorých sme tu stretli:

Jozef, 26-ročný, slobodný, pracuje ako masér, odpaľovač ohňostrojov,využíva iné príležitostné práce:
Osobne si myslím, že by sa to nemalo predať a už vôbec nie v rýchlosti a v spojitosti s blížiacimi sa voľbami. Nechal by som to na rozhodnutie „ľudu”, aby občania mesta rozhodli, čo s areálom treba urobiť. Predať areál, aby sa niekto obohatil na úkor obyvateľov mesta, by bolo asi to najhoršie riešenie. Viaceré budovy tu majú nové okná, dvere, dlažby, nové elektrické vedenie
a pod. Žiaľ, niečo tu už aj chýba (radiátory, elektrické stykače…).

 

Dušan, 26-ročný, slobodný, študent na VŠ:
Súhlasím s názorom, aby sa to nepredavalo a využilo na niečo prospešné pre obyvateľov mesta. To by bolo podľa mňa najlepšie riešenie.

 

Peter, 26-ročný, ženatý, pracuje a živí rodinu:
Areál by nemal ďalej chátrať a treba ho využiť na nejakú dobrú vec. Zbytočne by sa tu postavil nový veľký obchodný dom. Bardejov je predsa malé mesto a obchodov je tu dosť.

 

Jozef Skála, 80-ročný, dôchodca:
Sú tu zachovalé budovy. Mohli by sa aspoň na niekoľko rokov využiť aj na bývanie. S nájomníkmi by sa uzatvorili zmluvy, že sa budú starať o časť tohto areálu, udržiavať ho v čistote a poriadku. Ušetrili by sa peniaze, ktoré mesto v súčasnosti na takéto účely nemá a pomohlo by sa najmä sociálne slabším ľuďom, no nielen im, riešiť ich bytové problémy.

 

Názorovo podstatne ostrejšia diskusia sa konala v bývalej kasárenskej jedálni. Zhromaždilo sa tu asi 70 – 80 ľudí. Padali tvrdé argumenty z jednej i druhej strany, veľa sa gestikulovalo, skákalo inému do reči. Bol to však dialóg, akému sa v súčasnej situácii okolo „kasární” dalo len ťažko vyhnúť. Prevládla snaha o racionálne riešenie problému – na jednej i druhej strane. V tomto zmysle to bol dobrý signál. A najbližšie dní ukážu, čo konkrétne prinesie táto snaha. S blížiacou sa 11. hodinou postupne a disciplinovane odchádzali návštevníci kasární. Čas na prehliadku areálu sa skončil.

 

- – -
Už za bránou kasární sme hneď po odchode posledného návštevníka požiadali o krátky rozhovor predstaviteľa občianskej iniciatívy Park v meste Maria Hudáka.

 

Ako hodnotíte túto akciu a čo bude nasledovať po nej?
- My sme hlavne radi, že do areálu kasární prišla sa pozrieť verejnosť, lebo to bol jeden z našich cieľov, aby ľudia videli konkrétne územie o ktorom sa diskutuje. Prišlo tu dosť ľudí, dokonca si vymieňali názory v diskusii, ktorá bola dosť búrlivá, ale myslím si, že v rámci medzí. V podstate to splnilo účel, ktorý sme sledovali, lebo ľudia už vedia viac o tom, ako to tu vyzerá, čo tam je, že je to zložitý areál. Stanovisko samosprávy mesta sa však nemení, v podstate predaj pokračuje tretím
kolom, územný plán mesta zostáva nezmenený, a tak z našej strany logickým krokom bude to, že do decembrového mestského zastupiteľstva podáme petíciu so žiadosťou, aby sa poslanci a vedenie mesta k tejto našej aktivite vyjadrili.

 

Budete trvať na podmienkach petície?
- Budeme určite trvať na podmienkach petície a aj keď petícia nie je záväzná, tak vyjadruje časť názorového spektra dosť veľa občanov. V podstate ak sa mestské zastupiteľstvo akokoľvek zachová, či to bude akceptovať alebo či naďalej bude pokračovať v ignorácii tejto občianskej iniciatívy, my odhliadnuc od toho budeme pokračovať v snahe o presadenie parku v meste a o regulárne odborné zhodnotenie architektonickej súťaže a o zastavenie predaja.

 

Máte záujem sa stretnúť s primátorom mesta ešte do decembrového zasadnutia?
- Určite máme záujem sa s ním stretnúť a rokovať. Máme dokonca už takú myšlienku, aby sme sa stretli spoločne za okrúhlym stolom, kde by bolo vedenie mesta, naša iniciatíva, zástupcovia občanov a trebárs aj podnikateľov a ďalších sektorov a otvoriť tento problém takouto alternatívnou cestou, aby z toho vzišiel nejaký ústretový krok a aby sme dospeli ku konkrétnejšiemu riešeniu problému.

 

Riešení, čo urobiť s areálom bývalých kasární je určite viac. Ak by to bolo na vás, ako by ste rozhodli vy?
- Ak by som o tom mal ja osobne rozhodovať, tak môj názor by sa asi nemenil. Určite by som sa poradil s odborníkmi a snažil by som sa zachovať to dobré a zdravé, čo tu je, vrátane budov, určite aj stromov a riešil toto územie spôsobom vypracovania architektonickej štúdie na základe viacerých návrhov a potom buď prevadzkovania mestom alebo hľadania investora, ktorý by s takými podmienkami súhlasil. Alternatívne by som uvažoval aj o riešení prostredníctvom grantu za spoluúčasti mesta. V jednom i druhom prípade by som to riešil určite etapovite so snahou, čo najskôr sprístupniť areál ľuďom. Dá sa to aj teraz. Napríklad urobiť korčuliarsky ovál, alebo zrenovovať a zrevitalizovať aspoň jednu budovu pre nový účel. Ponúka sa možnosť budovy, kde bola vojenská kinosála. Žiada sa čo najskôr oživiť tento priestor, aby tu ľudia začali chodiť a aby tento areál začal v podstate žiť. Je predsa súčasťou mesta, v ktorom chceme, aby pulzoval život. Tak prečo to neurobiť.

 

Ešte sa vás spýtam: Koľkokrát ste vy osobne boli doposiaľ v týchto kasárňach?
- Spomínam si, že prvýkrát som tu bol zo školy pozrieť si vojenskú techniku a potom ešte dvakrát s fotoaparátom, ale to už bolo nedávno, keď bol areál kasární už bez vojakov a techniky a v podstate otvorený komukoľvek.

 

Miron Kantuľak

Pri sledovaní diskusií o parku v meste vrátane reakcií oslovených (dotknutých) sme si uvedomili súvislosť medzi týmto veľkým projektom a naším osobným problémom s rodinným domom na Tehelnej ulici, o ktorom sme na stránkach BN už písali. Je to prístup vedenia mesta k jeho obyvateľom. Nedostatočná znalosť potrieb občanov súvisiaca s aroganciou moci, neochotou
počúvať a diskutovať s každým občanom, nielen s tým vplyvným, vyvoleným či solventným, ignorácia a odmietanie odlišného názoru. A účelová zmena územného plánu. V našom prípade je jej výsledkom dom-obor postavený oproti a v tesnej blízkosti nášho 20-ročného nízkeho átriového domu v pôvodnej radovej zástavbe. Každý, kto prechádza Tehelnou ulicou, môže osobne vidieť a posúdiť výsledok rozhodnutia kompetentných. Je to konkrétny príklad, ako sa primátor mesta postavil „proti oprávneným a reálnym požiadavkam občanov“, aj keď takýto postup v rozhovore pre BN č. 42 všeobecne odmieta. Nami oslovený mestský poslanec žijúci na našej ulici sa problémom nezaoberal. Aj nás sa opýtali, kde sme boli keď…? Plnili sme si svoje pracovné a životné povinnosti, neupodozrievajúc vedenie mesta a poslancov zo zmeny územného plánu v náš neprospech, a tak sme sústavne nesledovali obsah oznamov na MsÚ. Nepopierame, že vedenie mesta na čele s primátorom i mestskí poslanci realizovali mnoho pozitívnych aktivít, za ktoré si zaslúžia úctu občanov. Ale je zároveň samozrejmosťou, že každý z nás (teda i oni) má povinnosť podávať maximálny výkon na svojom pracovisku a tam, kde nás život postavil, aj keď práve nezaznieva očakávaný potlesk. A každý, kto sa rozhodne byť verejným činiteľom musí zároveň počítať nielen s príjemnou spoločenskou a ekonomickou stránkou, ale aj s menej príjemnou kritikou verejnosti, zo skladaním účtov či povinnosťou trpezlivo odpovedať aj tým, ktorí možno v danej chvíli nepočúvali alebo majú iný názor. Nie je to láskyplné gesto, ale svätá povinnosť vyplývajúca z pracovného zaradenia verejného činiteľa. Inak (ako na ktoromkoľvek poste) by mala nastať výmena stráží tými, ktorí to vedia lepšie. Prečo teda toľko arogancie vo vzťahu k občanovi? Kto je zodpovedný za povýšenecké a necitlivé, viackrát aj neodborné vystupovanie vášho kancelára, pán primátor? Ako sa môže stať, že prídeme do úradu pred obedom a vedúci oddelenia sediaci pri počítači, nám dôchodcom stojacim pri dverách, oznámi, že sa nám nemôže venovať, lebo o chvíľu začne v úrade pripravená
oslava? Opäť nehádžeme všetkých do jedného vreca a ctíme si prácu úradníkov – profesionálov.
Držíme palce pánom Božikovi a Hudákovi, múdrym a inteligentným i svetaskúseným mladým ľuďom, ktorí sa pokúsili vystúpiť zo sivého anonymného a apatického davu, snažiac sa demokraticky zmeniť zmýšľanie vedenia mesta v prospech jeho občanov. Ak robia zle, treba im to trpezlivo odborne vyargumentovať, ak dobre, treba ich podporiť. Ale neodsúdiť ich za to, že nastavili zrkadlo nedotknuteľným zo svojho uhla pohľadu. Oceňujeme profesionálny prístup šéfredaktora BN. Tradičné nezaujaté poskytovanie objektívnych aktuálnych informácií výrazne
zatieni aj prípadnú „zablúdenú“ odpoveď, vzápätí uvedenú na pravú mieru. A čo my? Sme obyčajní dôchodcovia, s ktorými sa osud nemazná. Aj my sme žili s bardejovskou kultúrou a športom a pre ne. Aj my sme roky pracovali v tomto meste a teraz dožijeme svoj život v nepohodlných podmienkach, ktoré ste nám pripravili vy, pán primátor, a vaši úradníci rozhodnutím o dodatočnom povolení stavby inkriminovaného rodinného domu. Okrem iného
dodnes nik nezabezpečil odkanalizovanie stavby obsiahnuté v rozhodnutí, pri každom daždi nám stojí voda na trávniku a moknú steny. Nehovoriac o ďalšom trápení. Všetko to vnímame ako krivdu a už vám neveríme, pán primátor. A otvorene s blenom v srdci o tom hovoríme.

PaedDr. Cecília Luptáková Ing. Dušan Lupták