Občianske združenie Park v Meste

Archive for November, 2010

Tak príďte a zvoľte si život v Bardejove

Každý jednotlivec má osobnú zodpovednosť za chod dejín. Ak by sme túto pravdu troška upravili na miestne pomery, tak vyplýva, že každý Bardejovčan nesie svoj malý kúsok zodpovednosti za to, ako to v Bardejove funguje, alebo aj nefunguje. Reči typu nerýp do toho, nechaj to tak, aj tak sa tu nič nezmení nie sú namieste. Zamyslite sa nad tým, najmä tí, ktorí máte v úmysle blížiace sa komunálne voľby odignorovať, a nielen tieto…

Myslím, že starších ľudí nejako zvlášť presviedčať netreba, aby šli voliť. Viac ako štyridsať rokov voliť nemohli, totiž mohli – jednu stranu. Uvedomujú si, že je to ich občianska povinnosť, ale najmä že majú konečne právo slobodnej voľby z viacerých možností. S mladými je to už horšie, z istého uhla pohľadu sa im veľmi nečudujem, veď je to vždy o tom istom a o tých istých ľuďoch, ktorí namiesto toho, aby si užívali jeseň života s vnukmi, stále sedia zapečatení na tých istých stoličkách. Veď povedzme si otvorene – čo vie nejaký sedemdesiatročný poslanec o tom, čo chýba v Bardejove chýba napríklad mame s dvoj-trojročným dieťaťom alebo mladému teenagerovi? Myslím, že nič, navyše ak sa o to ani nejako zvlášť nezaujíma. Nie je tu poriadny disco klub, telocvične sú za poplatok, nie je tu nič pre “skejťákov”, žiadne cyklochodníky a že tu nie je kam ísť s malými deťmi, tak na to prídete, až keď tie deti máte…

Stretli ste sa niekedy počas uplynulých štyroch rokoch zo svojími poslancami? Predniesli vaše problémy do zastupiteľstva na riešenie? Máte na svojích poslancov nejaký kontakt? Nemal by sa primátor a poslanci stretávať s ľuďmi častejšie ako raz za štyri roky? Nech si na to odpovie každý sám. Ak to tak môže fungovať inde vo svete,nevidím najmenší dôvod prečo by to takto nemohlo byť v Bardejove. Nečakajte, že sa to stane samo od seba – návod na zmenu je na začiatku tohto článku…

Na facebooku som čítala aj takú pripomienku, že tak ako vždy nie je koho voliť. Práve naopak. Myslím si, že konečne po dlhšom čase je koho voliť, aspoň čo sa primátorskej stoličky týka. Je to človek, ktorý mi je blízky vekom, no najmä názormi na fungovanie spoločnosti. Mne osobne je jedno, aký má kandidát na primátora titul, akého je vierovyznania, a na regionálnej úrovni je snáď aj jedno z akej je strany. Podstatné je, čo vie a chce urobiť pre ľudí žijúcich v tomto meste a to čestnou a transparentnou cestou. Podotýkam pre všetkých ľudí – mladých, starých, deti, ženy, mužov, veriacich aj neveriacich, skrátka pre Bardejovčanov…

Petícia proti predaju kasární, petícia proti predaju Domu služieb, proti zrušeniu zelene a detského ihriska na Dlhom rade. Hlas ľudu – hlas boží. No zdá sa, že v Bardejove je príliš slabý alebo žeby druhá strana bola hluchá? Zvoľme si primátora a poslancov, ktorí budú načúvať tomuto hlasu. Ak to nevyjde na prvýkrát, tak na druhý. Raz to predsa vyjsť musí, žijeme v demokratickej Európe, či nie?

Mladí ľudia mesta Bardejova, nečakajte, že sa štát či mesto o vás postará, no štát aj mesto na čele s primátorom by malo vytvoriť také podmienky, aby ste sa vy vedeli postarať sami o seba a svoje rodiny. Tu vo svojom rodnom meste, nie niekde v Írsku či Anglicku. Potom čítame na internete príspevky o tom, aký je Bardejov krásny, no život v ňom je akurát tak pre dôchodcov. Nebuďte pasívni. Zvykne sa hovoriť, že zmena je život. Tak príďte a zvoľte si život v Bardejove…

Poď voliť! Tvoj hlas je zmena.

Týmto sloganom sa hlásia k svojej kandidatúre na poslancov piati občiansky aktivisti občianskeho združenia Park v meste, ktoré vzniklo v Bardejove pred rokom ako reakcia na ignoranciu a aroganciu mestskej samosprávy a primátora Hanuščaka pri predaji územia bývalých bardejovských kasární. Aktivisti vtedy vo svojej petícii s 5775 podpismi požadovali od mesta zastavenie predaja, architektonickú súťaž a zriadenie mestského parku. Nestalo sa. Petícia bola odignorovaná napriek upozorneniu prokurátora, že mesto pri jej vybavovaní porušilo zákon. Primátor dokonca podal na aktivistu Mareka Božíka žalobu za komentár (navyše úplne inej osoby) na Facebooku a žiada desať tisíc eur. Neuveriteľné ale pravdivé. Kasárne a park občania nakoniec neubránili. V júli boli mestom účelovo predané.
Pekný rad občianskych neúspechov, poviete si. Áno, možno. A možno len začiatok ťažkého pôrodu občianskej spoločnosti v našom meste. Pretože jedno je isté. Bardejov sa zmenil. Bardejov už nie je rovnaký ako bol pred rokom. A dúfajme, že už nikdy nebude. Niečo sa stalo. Drak občianskej nespokojnosti sa zobudil. Pandorina skrinka je otvorená. Verejnosť sa názorovo polarizovala. Na strane jednej sú fanúšikovia klubu doterajších neohrozených vládcov mesta, skúsených politických chameleónov, sľubujúcich kontinuitu a ďalšie rozvojové projekty. Na druhej strane stoja tí, ktorí sú za zmenu primátora a prebudenie Bardejova z dlhoročnej anestézy. Za transparentnosť a odovzdanie kormidla mladšej generácii. K nim sa hlásia aj nestranícky kandidáti za Občiansku konzervatívnu stranu Marek Božík, Mario Hudák, Ľubomír Balovič, Slavomír Katušin a Peter Hrozek. Ich vízia je jasná. Jednoducho chcú pomôcť zmene, ktorá je nevyhnutná a potrebná. Ich program je jasný a stručný. Podporiť zmenu primátora, presadiť osobný dialóg poslancov s občanmi, zaviesť transparentné elektronické aukcie, posilniť rozhodovanie občanov o veciach verejných, vytvoriť v meste materské centrum a chrániť svoje životné prostredie. Jednoducho pokúsiť sa prispieť k tomu aby Bardejovčania naozaj spravovali mesto a prostredníctvom poslancov a primátora mali väčšiu kontrolu nad vecami verejnými. Aby sa nemuseli len bezmocne prizerať ako sa majetok mesta nespravodlivo a lobisticky rozpredáva, ako sú vždy preferovaní iba tí rovnejší z rovných a ako im postboľševický karieristi a ich agentská družina vyťahujú z vreciek svojimi prešpekulovanými „projektmi“ a „podnikmi“ ďalšie a ďalšie „nadpodielove dane“ zrejme ako odmenu za to, že ich volili (viz napr. kauza kogeneračka, predaj kasární, mestské podniky atd.).
Nebude to ľahké, ale sú odhodlaní sa o to pokúsiť. Pretože za pokus to rozhodne stojí. Nie, inak. Stojí to za viac. Stojí to minimálne za to, aby sme išli voliť. Všetci, ktorým nám na našom meste záleží. Poďme teda voliť! Náš hlas je zmena.

Mario Hudák, OZ Park v meste