Park v meste

Týmto sloganom sa hlásia k svojej kandidatúre na poslancov piati občiansky aktivisti občianskeho združenia Park v meste, ktoré vzniklo v Bardejove pred rokom ako reakcia na ignoranciu a aroganciu mestskej samosprávy a primátora Hanuščaka pri predaji územia bývalých bardejovských kasární. Aktivisti vtedy vo svojej petícii s 5775 podpismi požadovali od mesta zastavenie predaja, architektonickú súťaž a zriadenie mestského parku. Nestalo sa. Petícia bola odignorovaná napriek upozorneniu prokurátora, že mesto pri jej vybavovaní porušilo zákon. Primátor dokonca podal na aktivistu Mareka Božíka žalobu za komentár (navyše úplne inej osoby) na Facebooku a žiada desať tisíc eur. Neuveriteľné ale pravdivé. Kasárne a park občania nakoniec neubránili. V júli boli mestom účelovo predané.
Pekný rad občianskych neúspechov, poviete si. Áno, možno. A možno len začiatok ťažkého pôrodu občianskej spoločnosti v našom meste. Pretože jedno je isté. Bardejov sa zmenil. Bardejov už nie je rovnaký ako bol pred rokom. A dúfajme, že už nikdy nebude. Niečo sa stalo. Drak občianskej nespokojnosti sa zobudil. Pandorina skrinka je otvorená. Verejnosť sa názorovo polarizovala. Na strane jednej sú fanúšikovia klubu doterajších neohrozených vládcov mesta, skúsených politických chameleónov, sľubujúcich kontinuitu a ďalšie rozvojové projekty. Na druhej strane stoja tí, ktorí sú za zmenu primátora a prebudenie Bardejova z dlhoročnej anestézy. Za transparentnosť a odovzdanie kormidla mladšej generácii. K nim sa hlásia aj nestranícky kandidáti za Občiansku konzervatívnu stranu Marek Božík, Mario Hudák, Ľubomír Balovič, Slavomír Katušin a Peter Hrozek. Ich vízia je jasná. Jednoducho chcú pomôcť zmene, ktorá je nevyhnutná a potrebná. Ich program je jasný a stručný. Podporiť zmenu primátora, presadiť osobný dialóg poslancov s občanmi, zaviesť transparentné elektronické aukcie, posilniť rozhodovanie občanov o veciach verejných, vytvoriť v meste materské centrum a chrániť svoje životné prostredie. Jednoducho pokúsiť sa prispieť k tomu aby Bardejovčania naozaj spravovali mesto a prostredníctvom poslancov a primátora mali väčšiu kontrolu nad vecami verejnými. Aby sa nemuseli len bezmocne prizerať ako sa majetok mesta nespravodlivo a lobisticky rozpredáva, ako sú vždy preferovaní iba tí rovnejší z rovných a ako im postboľševický karieristi a ich agentská družina vyťahujú z vreciek svojimi prešpekulovanými „projektmi“ a „podnikmi“ ďalšie a ďalšie „nadpodielove dane“ zrejme ako odmenu za to, že ich volili (viz napr. kauza kogeneračka, predaj kasární, mestské podniky atd.).
Nebude to ľahké, ale sú odhodlaní sa o to pokúsiť. Pretože za pokus to rozhodne stojí. Nie, inak. Stojí to za viac. Stojí to minimálne za to, aby sme išli voliť. Všetci, ktorým nám na našom meste záleží. Poďme teda voliť! Náš hlas je zmena.

Mario Hudák, OZ Park v meste