August
Vrana k vrane sadá II.
Napísal Marek Božík o 10:10 AM. Umiestnené v Všetky kategórii
Keď Gruľa na tomto mieste cca pred dvoma týždňami písal o posťažovaní sa pána primátora na červený nos, ktorý mu bol prikreslený neznámym internetovým umelcom, nemohol tušiť, že oná výrazná farba sa opäť dostane na pretras v našom stĺpčeku. Odhalenie pamätnej tabule Samuelovi Horkému, dlhoročnému prednovembrovému primátorovi mesta je jej poctou a oslavou doby, ktorú symbolizuje. Námietky sa prijímajú a oponentov bude zrejme dosť, domnieva sa náš autor, myslí si však svoje: ak spolok priaznivcov akéhokoľvek športu navrhne osadenie spomienky na ktoréhokoľvek spoluobčana, malo by mestské zastupiteľstvo postupovať rozvážnejšie. Doba, v ktorej sa p. Horký zaslúžil o rozvoj Bardejova je charakterizovaná aj pojmami nesloboda, triedny boj, vláda jedinej strany alebo postupný úpadok životnej úrovne…Ex primátor Horký – odhliadnuc od jeho osobnostného profilu, prosím !! – je chtiac či nechtiac symbolom časov, v ktorých sme stáli v dlhých radoch na základné druhy potravín /ak práve boli na sklade/, nedostávali sme sa na školy, pretože naši rodičia neboli členovia Ksč alebo sa márne pokúšali vycestovať trebárs do „bratského“ Poľska…V zmysle všetkých doterajších krokov hlavy mesta smerom k nášmu združeniu Gruľa konštatuje: slávnostné odhalenie busty komunistického primátora je symbolickým gestom, hovoriacim o tom, že metódy uplatňované komunistami ako takými neboli až tak zlé a že sú vlastne v poriadku. Preložené do dnešného jazyka: rozhodnutie o strategicky významnej časti mesta bez toho, aby sa prihliadalo na hlas občanov /5700, pripomína Gruľa/ je demonštráciou sily a snahy o rozhodovanie o veciach verejných z jediného centra – pamätníci si určite spomenú na podobnosť spred roka 1989. Našťastie, rodiace sa občianske povedomie a angažovanosť obyvateľov je zárukou, že sa „staré dobré časy“ už nikdy nevrátia. Z tohto hľadiska je tu výzva pre pána primátora: čo tak sa zasadiť váhou svojej osobnosti o inštaláciu podobnej pamätnej tabule venovanej 17. Novembru? V porovnaní so zásluhami akéhokoľvek historicky významného rodáka ide predsa o zlomovú udalosť dotýkajúcu sa nás všetkých…Gruľa sa ale osobne domnieva, že tento apel ostane nevypočutý. A ešte čosi: v celom hore opísanom príbehu vystupuje aj postava p. Tarcalu, iniciátora vyhotovenia pamätníčka, ktorý sa tak významne angažuje v článkoch proti nášmu občianskemu združeniu. O súvislostiach niekedy inokedy. Práci česť!
Aj keď väčšina Bardejovčanov si myslí, že areál bývalých kasární sa nepredáva, skutočnosť je úplne iná. Pred dvoma týždňami mestskí páni vyhodnotili už X-té kolo predaja areálu. Tentokrát s úspechom. Až jeden účastník súťaže ponúkol vyvolávaciu cenu. Skutočný úspech. Z pôvodných 3 miliónov Eur už mesto chce zinkasovať len 2 milióny. Jeden milión jednoducho vyšumel. Vraj pre “krízu”. Za toto magické slovko sa dnes skryje všetko… aj podstatné zníženie ceny. Dobrý hospodár by sa v čase “krízy” nezbavoval lukratívneho majetku. Bohužiaľ naše mesto áno. Nie, že by rado, ale dlhy sú dlhy a komunálna predvolebná kampaň sa už začala, je veľká potreba dokončiť chodníky, cesty, doasvaltovať, aby na jeseň sa bolo čím chváliť. Výška dlhov už síce narástla do hraničnej výšky, ale popravde, koho to zaujíma? Čo k tomu dodať, takýchto správcov majetku sme si vybrali, tak musíme byť spokojní.