Park v meste

Každý jednotlivec má osobnú zodpovednosť za chod dejín. Ak by sme túto pravdu troška upravili na miestne pomery, tak vyplýva, že každý Bardejovčan nesie svoj malý kúsok zodpovednosti za to, ako to v Bardejove funguje, alebo aj nefunguje. Reči typu nerýp do toho, nechaj to tak, aj tak sa tu nič nezmení nie sú namieste. Zamyslite sa nad tým, najmä tí, ktorí máte v úmysle blížiace sa komunálne voľby odignorovať, a nielen tieto…

Myslím, že starších ľudí nejako zvlášť presviedčať netreba, aby šli voliť. Viac ako štyridsať rokov voliť nemohli, totiž mohli – jednu stranu. Uvedomujú si, že je to ich občianska povinnosť, ale najmä že majú konečne právo slobodnej voľby z viacerých možností. S mladými je to už horšie, z istého uhla pohľadu sa im veľmi nečudujem, veď je to vždy o tom istom a o tých istých ľuďoch, ktorí namiesto toho, aby si užívali jeseň života s vnukmi, stále sedia zapečatení na tých istých stoličkách. Veď povedzme si otvorene – čo vie nejaký sedemdesiatročný poslanec o tom, čo chýba v Bardejove chýba napríklad mame s dvoj-trojročným dieťaťom alebo mladému teenagerovi? Myslím, že nič, navyše ak sa o to ani nejako zvlášť nezaujíma. Nie je tu poriadny disco klub, telocvične sú za poplatok, nie je tu nič pre “skejťákov”, žiadne cyklochodníky a že tu nie je kam ísť s malými deťmi, tak na to prídete, až keď tie deti máte…

Stretli ste sa niekedy počas uplynulých štyroch rokoch zo svojími poslancami? Predniesli vaše problémy do zastupiteľstva na riešenie? Máte na svojích poslancov nejaký kontakt? Nemal by sa primátor a poslanci stretávať s ľuďmi častejšie ako raz za štyri roky? Nech si na to odpovie každý sám. Ak to tak môže fungovať inde vo svete,nevidím najmenší dôvod prečo by to takto nemohlo byť v Bardejove. Nečakajte, že sa to stane samo od seba – návod na zmenu je na začiatku tohto článku…

Na facebooku som čítala aj takú pripomienku, že tak ako vždy nie je koho voliť. Práve naopak. Myslím si, že konečne po dlhšom čase je koho voliť, aspoň čo sa primátorskej stoličky týka. Je to človek, ktorý mi je blízky vekom, no najmä názormi na fungovanie spoločnosti. Mne osobne je jedno, aký má kandidát na primátora titul, akého je vierovyznania, a na regionálnej úrovni je snáď aj jedno z akej je strany. Podstatné je, čo vie a chce urobiť pre ľudí žijúcich v tomto meste a to čestnou a transparentnou cestou. Podotýkam pre všetkých ľudí – mladých, starých, deti, ženy, mužov, veriacich aj neveriacich, skrátka pre Bardejovčanov…

Petícia proti predaju kasární, petícia proti predaju Domu služieb, proti zrušeniu zelene a detského ihriska na Dlhom rade. Hlas ľudu – hlas boží. No zdá sa, že v Bardejove je príliš slabý alebo žeby druhá strana bola hluchá? Zvoľme si primátora a poslancov, ktorí budú načúvať tomuto hlasu. Ak to nevyjde na prvýkrát, tak na druhý. Raz to predsa vyjsť musí, žijeme v demokratickej Európe, či nie?

Mladí ľudia mesta Bardejova, nečakajte, že sa štát či mesto o vás postará, no štát aj mesto na čele s primátorom by malo vytvoriť také podmienky, aby ste sa vy vedeli postarať sami o seba a svoje rodiny. Tu vo svojom rodnom meste, nie niekde v Írsku či Anglicku. Potom čítame na internete príspevky o tom, aký je Bardejov krásny, no život v ňom je akurát tak pre dôchodcov. Nebuďte pasívni. Zvykne sa hovoriť, že zmena je život. Tak príďte a zvoľte si život v Bardejove…

Stručne by som chcela reagovať na článok pána Kantuľaka, v ktorom sa objavilo moje meno. Nebudem rozoberať a hodnotiť osobnosť Samuela Horkého, to prenechám iným. Len si kladiem otázku – ak by v časoch totality chcel niekto iný urobiť niečo pre Bardejov a nebol by komunista, či by dostal rovnakú šancu. Určite tu žili ľudia, ktorí by vedeli v tom čase urobiť pre mesto veľa, no mali jednu “chybu” – neboli v strane. Teraz im pamätnú dosku odhaliť nemôžeme…

Hlboko ste nepochopili moju poznámku na internete, ktorá bola namierená do budúcnosti. Pravdu povediac dosť ma zarazilo Vaše vyjadrenie o vyrovnávaní sa s minulosťou. To ste hádam ani nemysleli vážne. Už som raz spomínala vetu pána Václava Havla, ktorý povedal, že nežná revolúcia začala v novembri 89 a stále neskončila. Ja verím, že skutočné vyrovnanie nastane až v ďalekej budúcnosti, keď budú žiť už iba generácie, ktoré toto obdobie nezažili a budú o ňom iba čítať v knihách. No od nás závisí, čo v tých knihách bude…

Celkom nedávno som čítala Vašu reakciu na požiadavku jedného pána s názvom “Výnimku? To nie… Ten pán reagoval na články v BN s tým, aby ste uverejnili jeho príspevok na pamiatku všetkých, ktorí zahynuli a trpeli za komunizmu. No bál sa podpísať. Vašou odpoveďou bolo, že je nemorálne uverejňovať niekomu príspevok anonymne. Pýtam sa, je morálne a normálne, ak sa niekto v roku 2010 bojí podpísať pod svoj názor s tým, že môže prísť o prácu. Prepáčte, ale mne sa to zdá obludné…. Netušíte, koľko ľudí vyjadrilo občianskemu združeniu Park v meste svoje sympatie, ale iba medzi štyrmi očami, prípadne anonymne. Zamyslite sa nad tým…O tom bolo moje uznanie pani redaktorke, o odvahe.

Ďalej uvádzate, že stačilo vydržať s vydávaním Bardejovčana a mohli sme mať dve médiá, také, aké by som chcela. Nemohli. Viete prečo? Lebo ľudia sa boja. Boja sa nahlas vysloviť názor a nehnevajte sa na mňa, ale to je pozostatok z čias komunizmu. Ja som obyčajná žena, ktorá občas zverejní nejaký článok na našich stránkach alebo vyjadrí zopár viet k niečomu, čo napíše niekto iný.

Zrazu sa moje meno roznáša v BN alebo istý pán rieši čo som povedala pri obhliadke kasární a to rovno na mestskom zastupiteľstve. A pán primátor ho kľudne nechá hovoriť…Nečudujme sa  potom, že sa ľudia schovávajú za anonymy. O financovaní našich “nezávislých” bardejovských médií sa radšej ani nebudem zmieňovať.

Naozaj nemáme v meste problémy, na ktoré je potrebné prostredníctvom novín a televízie upozorniť? Teda okrem čiernych skládok a popísaných stien, ktoré si všímame dvakrát v týždni. Prečo sa bardejovské médiá nezamerajú a nepoukazujú na prácu a rozhodnutia verejne činných osôb? Namiesto toho rozoberáte, čo ja alebo niekto iný napíše na sociálnej sieti. Moje názory a moje rozhodnutia majú vplyv tak maximálne na moju rodinu. No rozhodnutia primátora a poslancov majú vplyv na nás všetkých. Byť regionálnym politikom znamená slúžiť občanom v danom regióne a mnoho našich verejných činiteľov to doposiaľ nepochopilo. Áno, chýba mi tu v našom “slobodnom” meste konštruktívna kritika na ich adresu, aby pochopili, že sú tu pre ľudí a  to nie iba raz za štyri roky. Oni by mali byť pod drobnohľadom bardejovských médií a nie ja alebo môj manžel. Nemyslíte? Aj o tom bola moja poznámka.

Na záver už iba jeden fakt. Citáty, ktoré ste zverejnili z Facebooku, vytrhávate z kontextu. Napríklad vyjadrenie istého Mária ste uverejnili iba z polovice. Chcem Vás teda poprosiť, aby ste na vyjadrenia ľudí a články zverejnené na Facebooku a na stránke parkvmeste.sk reagovali iba na menovaných stránkach. Moju poznámku ste pochopili úplne nesprávne a zavádzate ľudí, ktorí nemajú prístup na internet, resp. tieto stránky nenavštevujú. Ďakujem.

Kasárne sú predané. Nechcem sa tu dlho rozpisovať, len krátko zareagovať najmä na záver dlhej diskusie, ktorá predchádzala predaju. Niektorí hovorili k veci, iní zase úplne od veci. Poniektorí, keď im došli argumenty sa znížili aj na osobné útoky, čo bolo dosť úbohé. Boli tam aj takí, ktorí držali bobríka mlčanlivosti a boli iba do počtu. Keď som videla, kto sa prihlásil o slovo, vedela som, že čerešničkou na torte bude vystúpenie istého pána z Kúpeľov. Samozrejme, nesklamal . Tentokrát to ale fakt prehnal. Vo svojom voľnom čase obchádzal našu bytovku a mapoval terén. Prekvapil ma ale záverečný monológ pána primátora. My v našom občianskom združení nemáme problém vypočuť si druhú stranu, ktorá má iný názor. Pán primátor, uisťujem Vás, že by sa Vám tiež nepáčilo, keby niekto na zasadnutí zastupiteľstva riešil, čo povedala Vaša manželka a obchádzal Vaše bydlisko.

Stále mi ale nikto nevysvetlil, prečo ste predali taký lukratívny pozemok v čase krízy a pri skvelom zveľadovaní mestského majetku. Bolo to nutné? Veď ako to tam odznelo, nikto teraz nedá viac ako tie 2 milióny. Pripomína mi to správanie autoritatívneho rodiča, ktorý chce, aby jeho dieťa išlo spať. Dieťa nechce a háji si svoj záujem. Reakcia takéhoto rodiča je, že dieťa musí ísť spať. Bez diskusie. Vy ste sa rozhodli tento areál predať. Bez diskusie. Bodka. My však nie sme malé deti, aj keď sme mladí. Čo je ale podstatné, hájime záujmy tých Bardejovčanov, ktorí nechcú predávať náš spoločný majetok. A nie je ich málo, petícia je toho dôkazom.

Často tam padlo slovo kríza. Na internete čítam, že jeden mestský úrad pracuje iba štyri dni v týždni, na inom zase zmrazili platy, žiadne odmeny či príplatky za nadčasy. Aké šetriace opatrenia realizuje bardejovský mestský úrad?

Na záver ešte jedna vec, ktorá s tým tiež súvisí. V piatok sme vyhodnocovali výtvarnú súťaž pre bardejovské deti s názvom Namaľuj si park. Prišla aj naša miestna televízia, niečo natočili, urobili rozhovor. Čakala som, že sa krátka reportáž o tejto akcii objaví v piatkovej vysielacej premiére. Nestalo sa. Prečo asi? Táto televízia je platená z mestského rozpočtu, teda z našich peňazí. Aj z peňazí tých, ktorí nechcú predať kasárne. Kto ale rozhoduje o tom, čo v našej “nezávislej” televízii uvidíme? Keď sme informovali školy, že tá akcia bude v piatok jedna pani riaditeľka nám oznámila, že chodia s deťmi iba na akcie, ktoré organizuje mesto. Takto vyzerá sloboda v našom kráľovskom meste?